kresťanské sviatky Veľkej noci sa na Slovensku tradične končia Veľkonočným pondelkom. Tento deň sa už oddávna nesie v štýle tzv. šibačky, poprípade oblievačky. Kým smerom na východ Slovenska sa zvyklo viac oblievať, západnejšie oblasti preferovali vyšibanie žien prútikom, neskôr aj korbáčom. Presný význam tejto tradície nie je známy. Ide o veľmi starý zvyk, ktorý siaha ešte do predkresťanských čias, o rituál prevažne pohanského charakteru. Starí Slovania tak oslavovali príchod jari. Studená voda mala zabezpečiť dievčaťu zdravie, krásu či plodnosť a ,,jemné” vyšibanie prútikom ju malo prebudiť zo zimného spánku. Vďačné dievča následne obdarilo kupača alebo šibača maľovanými kraslicami (symbol života), ktoré reflektovali jej umelecké nadanie a zručnosti. Množstvo mládencov, ktorí prišli na Veľkonočný pondelok dievča vyšibať, odzrkadľovalo atraktivitu dievčiny. Dievčatá sa tak často ,,predbiehali” v tom, ktorá bude mať v ten deň viac kupačov. Nebyť na Veľkonočný pondelok obliatou sa vnímalo, najmä v dedinských oblastiach, ako hanba. Slovenská etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre SITA poukazuje na danú poveru, že dievča, ktoré nebude poliate či vyšibané, „oprašivie“.
v čom je teda problém?
Či už je pôvod šibania a oblievania akýkoľvek, nesie v sebe pozitívnu myšlienku, a síce zabezpečiť ženám krásu, zdravie, plodnosť a zároveň predstavuje formu zábavy pre obe strany. No je to naozaj tak? Problém je v tom, že hoci posolstvo tradície je symbolické a obrazné, jeho prevedenia v praxi už menej. V alkoholom podgurážených mužoch sa mnohokrát uvoľňuje potlačovaná agresia. Absentuje aj vyjadrenie súhlasu.
veď je to len zábava
Hoci niektoré ženy vnímajú tento zvyk ako jasnú formu zábavy, mnohým boli a sú tieto praktiky vyslovene nepríjemné. Odmeňovať skupinky rozjarených, často podnapitých mužov, ktorí sa zabávajú tým, že ichnie vždy iba symbolicky bijú korbáčom a oblievajú studenou vodou bez akéhokoľvek vopred daného súhlasu, nie je pre niektoré vrcholná forma zábavy. Kým chlapci chodia od domu k domu, kde ich čaká štedré pohostenie, často zahrňajúce aj peniaze a alkohol, a pekná mladá deva trávi Veľkonočný pondelok sústavným prezliekaním sa z mokrých šiat, upravovaním zničeného make-upu, zháňaním ton farebných vajec z nekvalitnej čokolády a akceptovaním aj nevhodného správania zo strany mužov.
žena čaká, muž koná
Nielen explicitné vyjadrenia, ale aj podprahové impulzy formujú to, ako mladí muži vnímajú opačné pohlavie. Žena je celý deň doma a čaká, či si skupinka kupačov vyberie práve ju a príde ju ,,obšťastniť” vedrom studenej vody, ktorá jej zabezpečí zdravie a krásu. V kontexte tejto tradície je žena úplne závislá od muža - či príde a ona bude vďaka nemu pekná a zdravá alebo ostane v hanbe. Naopak, muži sú podľa tradície tí, ktorí si vyberajú, ktorú ženu ,,poctia” svojou návštevou a za bitku a studený kúpeľ očakávajú odmenu.
,,Sviatok skôr odzrkadľuje stereotypné vzťahy medzi mužmi a ženami. Chlapci a muži sú tí, čo chodia polievať a šibať, teda sú tí aktívni, dievčatá a ženy zase len pasívne čakajú, dúfajú, že ten deň nejako “prežijú”, vítajú, hostia. Čiže tento sviatok v tejto podobe naozaj potvrdzuje stereotyp aktívneho muža a pasívnej dievčiny. Je pochopiteľné, že čoraz väčšiemu počtu žien to nevyhovuje a nedáva im to zmysel. A to sú mnohé z nich veriace, čiže to zrejme nebude absenciou viery odmietať tento zvyk, alebo o pohŕdaní tradíciami, skôr je to o odmietaní nezmyselného a niekedy aj bolestivého zaobchádzania.” hovorí Jana Jablonická Zezulová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny v rozhovore pre webový portál regióny.sk.
pre niekoho sranda, pre iného trauma
Katarína Nádaská v rozhovore pre SITA nezabúda ani druhú stranu spektra. Zdôraznila, že napríklad na vidieku šibanie a polievanie ako tradícia stále žije. Pôvodné zvyky udržiavajú najmä folkloristi a mnohé dievčatá sa na to tešia. „V niektorých lokalitách na Slovensku je to stále prestížna záležitosť, že tie dievčatá čakajú šibačov a tešia sa z toho,“ tvrdí.
Jedna strana mince však nikdy nepopiera existenciu tej druhej.Odborníčka na tému rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí Jana Jablonická Zezulová vyjadrila presvedčenie, že tento akt môže byť pre niektorú ženu veľmi ponižujúci a môže mať dopad na jej psychickú pohodu. ,,Ak niekto vyšľahá, a ešte ako to býva zvykom na našich dedinách, že skupina mužov jedno dievča, viem si predstaviť, ako tento zážitok ostane hlboko zapísaný v jej duši ako akt poníženia a niečo, kvôli čomu sa rozhodne každý ďalší rok v tom nepokračovať a vyhýbať sa v ten deň kontaktu s ľuďmi.”
koniec tradície?
Medzi najčastejšie argumenty, prečo by žena mala znášať pondelkové aktivity, je stará známa urputná snaha o dodržiavanie tradícií. Na otázku, či môže mať odmietanie tohto rituálu negatívny dopad na zachovanie zvykov na Slovensku Jana Jablonická Zezulová odpovedá: ,,Viete, ja si nemyslím, že tu prebieha nejaký úpadok tradícií, aj keď sa nás z času na čas snažia predstavitelia cirkvi a niektorí politici o tom presvedčiť. Tradície sa neuchovajú tým, že ostanú zamrznuté v dobe, v ktorej vznikali, nakoniec, každá doba a každá generácia si do nej prinesie niečo svoje, takže aj tradície, ktoré máme dnes sú len súborom všetkého, čo sa časom nazbieralo.”
To, čo by sme ako generácia mohli vniesť do tejto tradície je podmieňovanie zábavy vopred daným súhlasom. Nemusí byť vždy slovný, dôležité je aj správne vyhodnotenie situácie a základná ľudská empatia. Stále však platí, že explicitné verbálne vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s danou situáciou je pre obe strany najjednoduchšou cestou ako predísť diskomfortu pre všetkých zúčastnených. Kľúčové je aj poznanie, že ,,nie” nie je len ostýchavejšou formou súhlasu. Je to odmietnutie a je potrebné, aby nebolo znehodnocované ani zosmiešňované, pretože to, čo je pre jednu ženu forma zábavy, môže byť pre druhú ponižujúce a nepríjemné. A obe tieto reakcie sú v poriadku.
dôležitejší ako tradícia je náš prístup k nej
Mojim zámerom a zámerom aj mnohých ďalších žien, ktoré o tom začínajú rozprávať, nie je dosiahnuť, aby sa tradícia zrušila, aby sme ju bojkotovali a ani netvrdím, že každá žena na Slovensku sa cez Veľkonočný pondelok skrýva za bielizníkom. V kontexte 21.storočia by sme sa už však mali začať zamýšľať aj nad tým, ako obohatiť naše kultúrne zvyky a tradície o vzájomný rešpekt a slobodu voľby. Pretože oblievačka či šibačka sú zábava… ale len s dobrovoľnou participáciou všetkých zúčastnených. Takže tradície? Áno. So súhlasom a rešpektujúco.
Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.