no väčšina členských krajín NATO to berie tak, že ani Erdogan tam nebude večne a že vplyv Západu na dianie v Turecku by bol ešte slabší, ak by sa Ankara ocitla mimo Aliancie. Reálny tlak na vyhodenie Turecka fakticky neexistuje.
Orbán, podobne ako Erdogan, dlhodobo prenáša bilaterálne spory do Aliancie a blokuje niektoré iniciatívy. Ale spojencom to nezabránilo v rozhodnutí posilniť východné krídlo či posielať zbrane na Ukrajinu. A keď sa aj občas nevedia dohodnúť na spoločnom postupe vinou obštrukcií Ankary či Budapešti, väčšina z nich koná bilaterálne a neformálne koordinuje, niekedy v Aliancii, niekedy mimo.
EÚ to bude mať s Orbánom ťažšie. Má síce tak ako Aliancia k dispozícii možnosť obísť Orbána neformálnou koordináciou (aj slávny „euroval” počas finančnej krízy bol zriadený mimo štruktúr EÚ), ale kroky zvažované Úniou, ako prehĺbenie sankcií a odrezanie dovozu ruskej ropy či uhlia, majú viacero oponentov, nielen Orbána.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.