ešte ju nevidíme, len hádame, aká bude. Mocná a hlučná či skôr útla? Koľko sa zdrží, čo všetko skonzumuje a či obsadí celý priestor. Alebo sa skromne učupí niekde v kúte, a potom sa nenápadne vytratí. Tretia vlna. Pomaly sa zotavujeme z druhej vlny a popritom sa snažíme dohnať zameškané. Reformy, rekonštrukcie, vzdelávanie, vlastné zdravie aj zanedbané vzťahy.

Väčšina bežných ľudí nechce na to, čo možno príde na jeseň, ani pomyslieť a je to úplne pochopiteľné. Niekto však musí bdieť a očakávania od nového ministra zdravotníctva sú veľké. Kým v ambulanciách a nemocniciach sa vracia život do normálu, nový minister zdravotníctva prizval na spoluprácu odborníkov z terénu, ktorí mali reálnu skúsenosť s covidom. Tú reálnu skúsenosť by som veľmi zdôraznila, lebo na počiatku pandémie sme boli svedkami estrády rôznych pseudoodborníkov. Pracovné skupiny dnes intenzívne analyzujú skúsenosti a pripravujú stratégiu do budúcnosti. Na niektoré postupy radšej zabudneme – plošné testovanie nepresnými antigénovými testami. Niektoré vylepšíme – zber dát tak, aby sme z nich boli múdrejší. A niektoré posilníme – trasovanie kontaktov. Opatrenia musia byť zrozumiteľné, predvídateľné a oveľa cielenejšie, zamerané na ohniská – od testovania cez krátke a intenzívne karantény a iné obmedzenia až po rýchlu podporu, ktorá musí prísť všade tam, kde významne obmedzíme život.

Občania aj zdravotníci, vytrápení krízou, právom očakávajú, že manažovanie ďalšej krízy bude účinnejšie, efektívnejšie a že obmedzovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých ostatných pacientov s rôznymi diagnózami bude minimálne.

Myslím, že je čas na opatrný optimizmus. V náš prospech hrá čas a pokračujúci výskum. Vďaka vede máme vakcíny, čoraz presnejšie a rýchlejšie testy a lepšiu liečbu. Okrem vedcov však potrebujeme múdru a zodpovednú vládu, ktorá bude nápomocná v implementácii výdobytkov vedy. Vakcínu musí dostať čo najviac ľudí, nakupovať musíme užitočné testy, kapacitu trasovania treba znásobiť a zdravotníci potrebujú podmienky na to, aby mohli vyliečiť a vrátiť do života čo najviac chorých.

Ako nezávislý konzultant nemám prehľad o všetkých plánoch a krokoch MZ. Participujem však na niektorých aktivitách, ktoré dnes vedenie rezortu podniká, a musím povedať, že spôsob, akým nové vedenie MZ pracuje s dôležitými a relevantnými partnermi z terénu, mi dáva nádej, že sa poučíme z minulosti a v nasledujúcich mesiacoch budeme lepšie pripravení.

Či to bude stačiť? Ťažká otázka.