naše zdravotníctvo je už na pokraji vyčerpania. Priemerný Slovák žije v stave perzistujúcej choroby od svojich 62 rokov, Čech a Poliak od 67 rokov, Nemec a Francúz od 70. roku života. Slováci tak o 8 rokov skôr začnú využívať zdravotnú starostlivosť pravidelne. To sa odzrkadľuje v počte návštev u lekára, v čom sme suverénne „najlepší“ v Európe. 

Jeden lekár na Slovensku podľa štatistiky OECD vykonal v roku 2 019 až 3 186 konzultácií, v Česku iba 2 007 a pritom obaja by mali pracovať 8 hodín denne. Ide o priemer, ale v skutočnosti sú viac a menej pracovití lekári. Čo myslíte, kde sú lekári viac preťažení?  

A zdravotné sestry? Tých máme suverénne najmenej. V Česku je na 1 000 obyvateľov 8,1 zdravotnej sestry, u nás 5,7. Lekárov máme podobne ako inde, ale zatiaľ čo pomery lekárov v primárnej, špecializačnej a nemocničnej sfére by mali mať vzhľad pyramídy – so základňou zloženou z obvodných lekárov, u nás je to skôr kváder. Kým v Európe sa na zdravotnú starostlivosť jedného obyvateľa vydalo v roku 2019 v priemere 4 223,5 eura,  na Slovensku to bolo 2 353,60  za rok. A v Česku 3 426,0 eura. 

Takže si to zhrnieme: slovenská sestra a lekár musia pracovať o polovicu rýchlejšie ako ich kolegovia inde v Európe, keď majú vyšetriť o polovicu viac pacientov ako inde, ale o polovicu lacnejšie, ako je priemer Európy. A všetky ostatné zdravotnícke povolania s nimi. Tušíme už, prečo to tu nefunguje? Tušíme už, prečo lekári a zdravotné sestry utekajú mimo nášho zdravotníctva? Pre zachovanie svojej integrity a zdravia, pre spomalenie a pokoj. A áno, niektorí aj pre peniaze. Pre svoje rodiny. 

Môžeme mať akékoľvek prístroje, ak tu nebudú ľudia, ktorí by ich vedeli a mali čas používať, bude to len ilúzia kvality. Štát je pomalý a zahľadený do peňazí. Musíme po prvé, dbať na prevenciu, aby bolo menej konzultácií. Po druhé, zjednodušiť výchovu  sestier s dôrazom na prax, zviditeľňovať ich prínos a potrebu. Po tretie, okamžite rozbehnúť projekty na vzdelávanie obvodných lekárov, rozhýbať svoj skostnatený systém a zapojiť aj súkromnú sféru. Po štvrté: vliať viac peňazí do systému, aby sa začal približovať priemeru EÚ. Po piate: vychovať skutočných manažérov v zdravotníctve, nechať ich pracovať a zamedziť politickým nomináciám. 

Potom bude môcť zdravotníctvo pomáhať ľuďom žiť so svojimi blízkymi a pre nich čo najdlhšie.