Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.týždeň v jazze: Čo si všímame a čo prežívame...

.martin Valihora .kultúra .hudba

Otvoriť kuchársku knihu stále nie je odhalením vnútorného sveta alebo prežívania kuchára a jeho umenia. Vo výsledku to môže byť veľmi príjemný gurmánsky pôžitok, ale cesta, ktorá k nemu vedie, tú nepoznáme a môže byť rôzna.

.týždeň v jazze: Čo si všímame a čo prežívame... BILL ALLERY/NEW YORK TIMES/GETTY IMAGES Rok 1970: Miles Davis v čase vydania jeho geniálneho albumu Bitches Brew, v ktorom pre nás odhalil neprebádané hudobné svety.

to všetko, čo sa odohráva v jeho mysli a prežívaní, je svet zahalený do tvorivej intimity, ktorú ani sám tvorca možno nemá vopred pomenovanú. Svet hudby je veľmi podobný. Veľmi bohatý a rozmanitý vo výbere každého malého kroku v procese vznikajúcej skladby či zvukovej atmosféry. 

Čo tak môže prežívať jazzový hudobník, keď hrá, na akých základoch je postavená jeho výpoveď? Čo je pilierom jeho konečného diela? Je to vízia alebo aktuálny pocit, ktorý ho vedie za ďalším aktuálnym pocitom a ocitá sa v rôznych neprebádaných energetických priestoroch či miestach, na ktoré musí adekvátne reagovať.

Ako Keith Jarrett, keď si sadol za klavír a z dlhých improvizácií vznikli prelomové diela. Či Miles Davis v albume Bitches Brew odhalil neprebádané hudobné svety. Nádherné diela. Používali všetky komponenty, predstavivosť aj kompozičné myslenie. Tvorili hudbu v danom čase a priestore. Ako povedal legendárny Wayne Shorter, keď sa ho pýtal jeho kolega Herbie Hancock, kedy bude skúška:  „You can´t rehearse the unknown.“ Áno, závisí to aj od zadania.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite