to všetko, čo sa odohráva v jeho mysli a prežívaní, je svet zahalený do tvorivej intimity, ktorú ani sám tvorca možno nemá vopred pomenovanú. Svet hudby je veľmi podobný. Veľmi bohatý a rozmanitý vo výbere každého malého kroku v procese vznikajúcej skladby či zvukovej atmosféry. 

Čo tak môže prežívať jazzový hudobník, keď hrá, na akých základoch je postavená jeho výpoveď? Čo je pilierom jeho konečného diela? Je to vízia alebo aktuálny pocit, ktorý ho vedie za ďalším aktuálnym pocitom a ocitá sa v rôznych neprebádaných energetických priestoroch či miestach, na ktoré musí adekvátne reagovať.

Ako Keith Jarrett, keď si sadol za klavír a z dlhých improvizácií vznikli prelomové diela. Či Miles Davis v albume Bitches Brew odhalil neprebádané hudobné svety. Nádherné diela. Používali všetky komponenty, predstavivosť aj kompozičné myslenie. Tvorili hudbu v danom čase a priestore. Ako povedal legendárny Wayne Shorter, keď sa ho pýtal jeho kolega Herbie Hancock, kedy bude skúška:  „You can´t rehearse the unknown.“ Áno, závisí to aj od zadania.