všetky Nolanove diela sú si veľmi podobné. Jednoduché jednoslovné názvy (výnimku tvorí len Batmanova trilógia) kontrastujú s komplikovaným nelineárnym rozprávaním o rozporuplnej hlavnej postave, ktorá je posadnutá nejakou ideou alebo cieľom. Spája ich tiež technická dokonalosť a snaha natočiť všetko reálne, bez pomoci počítačových efektov. To tiež pôsobí trochu ako posadnutosť. Aj bomba, ktorá vybuchla v Oppenheimerovi, bola skutočná. Mala len jednu chybičku krásy – nebola jadrová. Môžeme si tak domýšľať, či sú tie postavy a príbehy tak trochu odrazom Nolana a jeho vnútorného sveta. Koniec koncov, jeho filmy sú v mnohých ohľadoch jedinečné, prečo by si to nemohol myslieť aj on sám o sebe a nevidel sa v postave Oppenheimera? Podobne ako predtým v iných postavách (napríklad ako tvorca snov v Počiatku).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.