to, ako muzikanti vnímajú svoje vlastné hudobné ja, je v našej krajine jav hodný povšimnutia. Mnohí sa sami seba pýtajú: „Ako to znie, keď hrám? Dá sa to porovnať so svetovými hudobníkmi alebo je v tom rozdiel?“ 

Je zaujímavé sledovať, ako niektorí interpreti dokážu po jednej nahrávke vycestovať za hranice a zaujať svojím autentickým zvukom celý svet, a naopak, ako iní ostanú stále lokálni, aj keď si ich album kúpite, dajme tomu, v New Yorku.

Pre generáciu, ktorá vo svojom rozkvete zažila bývalý režim, je dodnes ťažké oslobodiť sa od neustáleho porovnávania sa s „tými zahraničnými”. Je to zrejme odôvodniteľný, no nevítaný darček totality a jej ideológie, ktorá zasiahla rôzne štruktúry a vzorce nášho myslenia.