odohráva sa vo Fínsku počas 2. svetovej vojny a jeden chlapík v ňom brutálne zmasakruje pomerne početnú jednotku nemeckých vojakov. Ak by sa ten film viac držal historickej reality, mohla to byť zároveň pekná aktualizácia do súčasnosti, zavŕšená vstupom do NATO. V druhom dnešnom filme si trochu zašpekulujeme o tom, ako by sa život mohol vyvíjať, ak by niektoré kľúčové udalosti dopadli inak. Na záver si doprajeme trochu romantiky, tentoraz pre mladšie ročníky. Už nejaký čas to nie sú zaľúbení upíri v štýle emo.
film týždňa: Sisu
Osamelý zlatokop nájde na sklonku druhej svetovej vojny na severe Fínska bohatú zlatú žilu. S hromadou zlata sa vydáva na koni do najbližšieho mesta, ale cestou narazí na oddiel nemeckých vojakov, ktorí zacítia ľahkú korisť. To ale netušia, že nenarazili na obyčajného zlatokopa. Tento dedko je totiž bývalý elitný vojak, s ktorým sa neradno zahrávať.
Úvod filmu nám vysvetlí, že sisu je výraz, ktorý sa nedá z fínčiny jednoducho preložiť a mal by znamenať odvahu a nezlomnú vôľu čeliť akejkoľvek presile. Fíni takej presile čelili na začiatku vojny z východu, ale to sa z filmu nedozvieme.
Len z krátkeho rozprávania vieme, že hlavná postava v minulosti zabila okolo tristo Rusov, zloduchmi príbehu sú však Nemci. Aspoň by chceli byť, ale sú likvidovaní podobne brutálnym spôsobom, ako to robil Tarantino v Nehanebných bastardoch. V štýle westernu si s chuťou vymyslel alternatívnu históriu, ktorá sa týkala napríklad aj Nemecka a Talianska, teda krajín, ktoré boli vo vojne na opačnej strane a zároveň po vojne točili filmy s fiktívnou históriou Ameriky – Nemci Winnetoua a Taliani spaghetti westerny.
Sisu je príklad spaghetti westernu presne podľa poučky – má rýchly, násilný a minimalistický dej. Podobnosť s Tarantinom určite nie je náhodná, len sa v ňom oveľa menej rozpráva. Hlavný hrdina nepovie za celý film ani slovo, s výnimkou dvoch viet, ktorými zaklincuje záverečnú scénu. Ani nemusí rozprávať, pretože za neho hovoria výsledky. Nepriateľov likviduje krvavo a neľútostne. Je to samozrejme sprevádzané veľkou dávkou nadsadenia a často aj humoru, čierneho a poriadne drsného. Sisu je výborne natočené béčko so svojským štýlom, ktoré sa pohráva so žánrovými konvenciami a s ľahkosťou prenáša atmosféru divokého západu do severského prostredia. 4 hviezdičky.
čo by bolo, keby...
Julia je francúzska študentka, ktorá sa vyberie do Berlína práve v čase pádu voľajakého múru. Tak sa jej tam zapáči, že zostane natrvalo. Pritom, ak by si zabudla pas, nedostala by sa do Berlína a pokračovala by v štúdiu, mohla stretnúť svojho budúceho manžela. Ten by ju povzbudil pred dôležitým konkurzom a cesta k oslnivej kariére by bola otvorená. Lenže náhoda to mohla zariadiť aj tak, že by toho muža nestretla a robila by len nevďačnú prácu asistentky. A takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho
Čo by bolo, keby... je francúzska dráma, ktorá sa zamýšľa nad tým, či je náš osud dopredu určený, akú úlohu v ňom zohráva náhoda a či naň vôbec máme nejaký vplyv. Toto zamýšľanie vizualizuje príbehom mladej ženy, ktorý rozvíja do niekoľkých paralelných línií, a my tak vidíme viacero jej alternatívnych osudov. Je to téma, ktorej sa často venujú najmä športovci („ak by sme dali prvý gól, tak...“), ale pravdepodobne už každý z nás niekedy takto neproduktívne márnil čas. Na plátne to vyzerá naozaj efektne. Alternatívne osudy Julie sa hravo prelínajú a diváka ľahko vtiahnu do deja. Ten je pomerne prehľadný, netreba veľa, stačí iný účes, občas odlišná postava a najmä skvelý výkon v hlavnej úlohe, ktorý pekne odlíši drobné odtiene rozličných osudov.
Občas nie je jasné, podľa čoho sa niektoré vetvy príbehu odrežú, a ak by sme sa chceli príliš zamýšľať nad logikou príbehu, pár drobností by nás zarazilo. S blížiacim sa záverom pribudne aj sentiment, za ktorý by sa nehanbil ani poriadny americký doják. Napriek tomu nie je výsledné dielo najhoršie zo všetkých možných alternatívnych verzií a nudiť sa určite nebudete. 3 hviezdičky.
krásna katastrofa
Abby je prváčka na vysokej škole a všetko úsilie plánuje koncentrovať do štúdia. Tento ušľachtilý plán vzornej študentky veľmi rýchlo narazí na charizmu Travisa, ktorý si na školu zarába v bitkárskom ringu. Spočiatku síce odoláva jeho šarmu, ale prehrá s ním stávku, a tak musí mesiac bývať v jeho izbe. Pochopiteľne, len za podmienky, že to bude prebiehať vo všetkej počestnosti.
Krásna katastrofa je adaptácia rovnomennej knižnej predlohy a má viacero podobných znakov ako filmová séria After. Na prvý pohľad úplne odlišná dvojica, ktorá sa do seba osudovo zamiluje, ale musí prekonávať dostatočný počet prekážok, aby to vydalo na niekoľko pokračovaní. Autorka predlohy určite nechce zbytočne riskovať život či zdravie, a tak je záver jasný od samého začiatku. Je to presne vypočítaný produkt s jasnou cieľovou skupinou mladých divákov (zrejme s veľkou prevahou ženského pohlavia).
Pomerne predvídateľná záležitosť predsa len prekvapí množstvom humoru. Veľmi často je uplatňovaný v šteklivých scénach. Je ho až nezvykle veľa na tento typ filmu. Len škoda, že v tomto prípade sa tvorcovia neriadia zásadou Travisa, ktorú uplatňuje na ženy – vraví, že dáva prednosť kvalite pred kvantitou. A prekvapia aj herci – sú naozaj veľmi slabí. Ale komu by to všetko vadilo? Parafrázujúc klasika – neotravujte, tu sme pri romantickej žatve. 2 hviezdičky.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.