1. Cry For A Shadow
Počas pobytu v Hamburgu hrali Beatles neraz celú noc a nevyhli sa tak ani aktuálnym hitom z hitparád. Počas jedného z nekonečných večerov ich vyzvali, aby zahrali aj aktuálny inštrumentálny hit Apache skupiny Shadows, ktorá fungovala aj ako sprievodná kapela Cliffa Richardsa. Nie je jasné, či omylom alebo úmyselne (chcel dať najavo, že trochu pohŕda Cliffom Richardom) John Lennon začal hrať príliš rýchlo a v úplne inom rytme, takže vlastne parodicky. George však reagoval okamžite a na svet prišla zaujímavá nová skladba. Neskôr v štúdiu doň Harrison s prehľadom a na „prvú“ nahral sólo trvajúce vyše dvoch minút. Beatles túto skladbu nahrali ako sprievodná kapela Tonyho Sheridana a vyšla na B strane jeho singlu Why v roku 1961.
2. Till There Was You
Tento cover - pieseň z muzikálu Music Man priniesol do Beatles Paul McCartney, na koncertoch ju síce hrávali s bicími a na elektrických gitarách, na druhý album – With The Beatles ju nahrali akusticky a stojí na Harrisonovej gitare, ktorá sa opäť prejavuje mimoriadnou čistotou tónu.
3. A Hard Day's Night
Počas prvého turné Beatles v USA dostal George Harrison od vedenia firmy Rickenbacker 12-strunovú elektrickú gitaru 360/12, ktorá sa stala jeho hlavným nástrojom počas nahrávania nasledujúceho albumu. Ten nie je len ukážkou geniality skladateľského tandemu Lennon/McCartney, ale rovnako výborných nápadov celej kapely – všetci museli reagovať na nové skladby okamžite. Nahrávanie totiž neprebiehalo ako dnes, keď kapely majú jasne vyhradený čas na nahrávanie a ostatná práca ide bokom. Pracovali na nových skladbách v legendárnom štúdiu Abbey Road popri nabitom programe plnom koncertov, televíznych a rozhlasových vystúpení.
Titulná pieseň je výborným príkladom Harrisonovho zmyslu prínosu pre pesničku. Úvodný akord (vykladá sa ako G 11sus4) vznikol tak, že Lennon a Harrison na svojich gitarách hrajú každý iný obrat a úplne vystihuje vtedajšiu atmosféru. Vytvára aj akýsi podpis, stačí počuť práve tento akord a už presne viete, čo nasleduje. Krátke sólo na zdvojenej strune sa stalo jedno z najznámejších Harrisonovych sól vôbec.
4. Norwegian Wood
Podobne ako Georga Harrisona nadchla v roku 1964 12-strunová gitara, v roku 1965 do jeho života prišiel nový nástroj, ktorý miloval do konca života – indický sitár. Keď Beatles 21. októbra 1965 nahrávali pieseň o nábytku – Norwegian wood, George hral na sitar ozaj iba chvíľu. Pol roka po tom, čo sitar videl prvýkrát, a to počas nahrávania filmu Help! Napriek tomu dokázal to, čo málokto – vystihnúť, čo pesnička potrebuje.
5. Octopus's Garden
Ringov jednoduchý štvorakordový popevok z albumu Abbey Road zamotal prsty nejednému gitaristovi, ktorý sa snažil zahrať úvodné Harrisonovo sólo.
6. This Is Love
Harrisonov rukopis ako gitaristu je taký nezameniteľný, že aj napriek silným producentským zásahom Jeffa Lynnea je stále prítomný. Lynneov rukopis bol v 80. rokoch taký silný, že albumy a skladby Tomma Pettyho, Roya Orbisona, Jeffa Lynnea a Georgea Harrisona ste takmer mohli zamieňať, líšili sa ozaj iba v tých najvýraznejších črtách týchto muzikantov. Harrison je však stále Harrisonom.
ego bokom
Harrisonov zmysel pre to, čo pesnička potrebuje, priniesla až bizarné situácie – že napríklad vo svojej vlastnej skladbe vôbec nehral.
1. Taxman
Album Beatles – Revolver z roku 1966 ako jediný otvára Harrisonova pesnička, ale paradoxne gitarové party mu v nej vôbec nepatria. Tých sa, vrátane ikonického sóla, zhostil basgitarista Paul McCartney.
2. While My Guitar Gently Weeps
Dnes sa nám zdá až nepochopiteľné, že Beatles na tejto piesni z tzv. Bieleho albumu nechceli pracovať. George Harrison ju preto nahral najprv iba akusticky. Prístup Lennona a McCartneyho zmenila až vzácna návšteva v štúdiu – gitarista a Georgeov blízky kamarát Eric Clapton, ktorý hral toho času v kapele Cream. Príchodom gitaristu z gitarového Olympu sa nálada zmenila natoľko, že pieseň sa zrazu Lennonovi aj McCartneymu pozdávala a v momente sa na nej chceli podieľať. V Harrisonovej spovedi však gitarové sólo nahral Eric Clapton a po jeho nahratí vtedy veľmi vzácnu gitaru Gibson Les Paul Standard (od roku 1961 sa nevyrábala) venoval Georgeovi, ktorý ju hojne využíval do konca kariéry Beatles a môžeme ji vidieť napríklad v klipe Revolution.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.