prázdna plocha verzus divoký terén 

Drahá, no kultivovaná parcela bez náznaku komplikácií, presne ohraničená, niekde v ústraní s ideálnou dostupnosťou k sociálnemu vybaveniu, kvalitný materiál, zodpovedná skupina remeselníkov a bezproblémové dodržiavanie stavebných termínov. Asi som práve popísal ideálny stav architekta po fáze náčrtov, keď už ostáva iba dohliadať na výsledok vlastných úvah a výpočtov. 

Kľúčová osobnosť francúzskej architektúry minulého storočia – Fernand Pouillon – však reprezentuje opak takéhoto pracovného pohodlia. Ak by ste sa vydali do francúzskeho regiónu Stredné Pyreneje, narazíte na stredoveký zámok Belcastel (Aveyron). Dnes sa tam môžete pod rúškom turizmu napríklad vykúpať v hradnej priekope reprofilovanej na bazén. Toto miesto je ale predovšetkým symbolicky späté so záverom života architekta. Ten bol poznamenaný mediálnym lynčom, neznášanlivou konkurenciou a žiarlivosťou. Charakter vážneho, štíhleho muža s výbušnou povahou kopíruje jeho ambíciu – byť tradičným majstrom staviteľom. Autorom celého procesu stavby, nie iba jej plánov.