Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mária Kolíková zostáva ministerkou spravodlivosti. Opozícia ju neodvolala.

Hladný tyran môže byť ešte horší. Čo bublalo v hrncoch, keď sa rozhodovalo o osude sveta

.ľubomír Jaško .kultúra .knižnica

Poľudšťovanie diktátorov je vždy háklivé. S trochou opatrnosti je však výbornou cestou k porozumeniu.

Hladný tyran môže byť ešte horší. Čo bublalo v hrncoch, keď sa rozhodovalo o osude sveta Witold Szablowski: Ako nakŕmiť diktátora. Absynt, 2020.

talentovaný novinár z mladšej školy poľskej reportáže priznáva hneď v úvode inšpiráciu dokumentárnym filmom Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny. Rozhodol sa zistiť, „čo bublalo v hrncoch, keď sa rozhodovalo o osude sveta”. A zistil to takým dokonalým a atraktívnym spôsobom, že jeho kniha vyšla v poľštine a súčasne v angličtine u vychýreného Penguina.

Príbehy kuchárov, ktorí varili Castrovi, albánskemu Hodžovi, ugandskému diktátorovi Aminovi, Pol Potovi či Saddámovi Husajnovi, pôsobia bulvárne. Pritom je to starodávne poznanie. Nielen láska ide cez žalúdok. Telesná a následne mentálna pohoda či nepohoda mocných môže meniť dejiny, jedným zachraňovať životy a iných o život pripraviť. Práve v tom spočíva paradox neobmedzených vládcov. Ak nemajú iné (napríklad zákonné) brzdy moci, všetky dôležité rozhodnutia sa nakoniec odvíjajú od nich samých – raz spokojne rozvalených v kresle po dobrom obede a inokedy nervóznych po nechutnej porcii fádneho jedla. Je dôležité prečkať neľahké časy, nakŕmiť šialenca a nahradiť mu matku. „Dokonca aj jeden prd vypustený v správnej chvíli môže zachrániť život desiatkam ľudí.” 

 

„dalo sa neľúbiť ho?”

Szabłowski je reportér, nie akademik rozvíjajúci psychosomatické teórie. Vyšiel do terénu a s veľkou dávkou vytrvalosti, odvahy i vynaliezavosti našiel v Bagdade, Havane, Tirane aj v Ugande tých, ktorí diktátorom varili. 

V rozprávaniach týchto kuchárov vidno širokú škálu emócií i postojov. Sú hrdí na svoje bývalé postavenie. Vypracovali sa. Vyslúžili si dôveru svojich významných stravníkov. Priblížili sa až k stredu moci. Spoznali manželky  a deti diktátorov aj ich osobných strážcov. Young Moeun, ktorá varila Pol Potovi, končí svoje rozprávanie veľmi prosto: „Po tom všetkom, čo si odo mňa počul, si odpovedz sám. Vari sa dalo neľúbiť ho?”

Iní kuchári – rozprávači sú, naopak, opatrní až vystrašení. Hodža a Castro skončili. V ich krajinách zostali obrovské zásoby rozčarovania. V plnej hrôze sa odkryli zločiny, prehovorili obete. Všetko zdanlivo (a falošne) veľké sa rozpadlo. K svojim prominentným zamestnávateľom sa hlásia placho, neverejne a s obavami. Nepotrebujú si na stenu v súčasných reštauráciách vešať čestné uznania z prezidentských či vládnych palácov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite