Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozorvanosť v konflikte dvoch civilizácií. Vzdorujúca demokracia Turecka

.alexandra Jurišová .kultúra .knižnica

Turecko je svojou rozlohou takmer šestnásťkrát väčšie ako Slovensko. Dokonca je často označované za most medzi Európou a Blízkym východom, ale aj za krajinu, ktorá má šancu vstúpiť do Európskej únie.

Rozorvanosť v konflikte dvoch civilizácií. Vzdorujúca demokracia Turecka

jeho momentálna rozorvanosť však tkvie v konflikte dvoch civilizácií a v diametrálne odlišných základných hodnotách spoločnosti, ktorá je dnes vnútorne veľmi silne polarizovaná. A to zrejme najviac, ako kedy bola, čo predstavuje obrovský problém.

Pomyselná tenká hranica medzi terorizmom a Európou sa definitívne pretrhla 11. septembra 2001, keď si útok na americké Dvojičky vyžiadal smrť približne tritisíc osôb. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo. V tom čase prevládal názor, že Západ a islamský svet vo všetkých svojich formách sú v hodnotovej podstate a ďalšom smerovaní vopred predurčené k odcudzeniu, či dokonca k istému konfliktu. Napokon, aj skvelá talianska novinárka a kritička islamu Oriana Fallaciová vtedy islamský svet veľmi ostro a otvorene kritizovala. Vo svojej knihe Hnev a hrdosť dokonca napísala, že tento útok bol len začiatok konca, a že nie je možné vyliečiť arabský svet z náboženstva a zbaviť tak zvyšok sveta náboženského zla, čím len potvrdila, že Východ je od Západu stále na míle vzdialený.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite