Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nekrológ o skladateľovi Romanovi Bergerovi: Hudba a pravda

.andrej Šuba .kultúra .nekrológ

Dňa 22. decembra zomrel skladateľ Roman Berger. Skúsenosť stredoeurópskeho intelektuála s neslobodou, otázky étosu a zmyslu umeleckého diela, ale aj vzťah umenia a vedy sa stali leitmotívmi jeho života i diela. V tvorbe i v početných textoch sa týmto témam venoval s hĺbkou, intenzitou a naliehavosťou, ktoré nemajú v slovenskej hudbe precedens.

Nekrológ o skladateľovi Romanovi Bergerovi: Hudba a pravda PRESSFOTO JARMILA UHLÍKOVÁ Bergerova skladateľská línia sa rozvinula od klavírnych miniatúrnych skladieb. Transformovala sa do avantgardného narábania s orchestrálnym zvukom a elektronickým médiom.

myšlienkový svet Romana Bergera (9. 8. 1930 – 22. 12. 2020), vychádzajúci z filozofického pohľadu na bytie a z hodnotových premís moderny, najlepšie dokážu priblížiť jeho knihy Hudba a pravda (1997), Dráma hudby (2000) a Cesta s hudbou (2012). Stovky strán, desiatky esejí, referátov, zamyslení, ktoré vznikali pri rozličných príležitostiach od konca 60. rokov 20. storočia, tvoria myšlienkové univerzum hľadajúce miesto hudby v súradniciach aktuálneho vedeckého poznania.

Východiskom týchto snáh je presvedčenie, že kultúra sa v 20. storočí ocitla v kríze, a preto sa musí znovuzrodiť „z ducha a v duchu“. S myšlienkou, že kultúra, ktorá priviedla ľudstvo k vynálezu plynovej komory, je neobhájiteľná, sa možno stretnúť už u Adorna, duchovného otca avantgardy. Pred neomarxistickým pohľadom na svet frankfurtského filozofa však Berger, ktorý v slovenskej hudbe patril k silnej generácii avantgardy 60. rokov, uprednostnil „kozmickú perspektívu“, opierajúc sa o myšlienky filozofov, ľudí vedy i viery, akými boli Pierre Teilhard de Chardin, Dietrich Boenhoffer, Erwin Schrӧdinger, Carl Friedrich von Weizsäcker a mnohí ďalší. 

 „Civilizácia spôsobila, že človek sa necíti ako element vesmíru, kozmogenézy, ale ako akási autonómna bytosť v duchu descartovskej ontológie, teda schizmy medzi subjektom a objektom. V dôsledku toho sa rozhoduje na základe moci, a nie na základe vedomia celku, ku ktorému patrí. Tí slabší sú potom spredmetňovaní a manipulovaní,“ opísal v roku 2019 v našom poslednom rozhovore pre Rádio Devín diagnózu doby, ktorú možno v dejinnej perspektíve považovať za univerzálnu. Napriek tomu Bergerov „boj o kultúru, boj o transcendenciu“, kde sa argumentuje vedeckým poznaním, ktoré nevylučuje vieru a kde umenie predstavuje dôležitý integrujúci prvok ľudskej psychiky, patrí k pôsobivým intelektuálnym utópiám, ktoré majú svoj význam. Poskytujú morálny kompas, dávajú nádej, dokážu meniť uhol pohľadu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite