pavel Hošek sa dlhodobo venuje duchovnému a symbolickému rozmeru rozprávania príbehov. Napísal výnimočné knihy o fantazijných dielach svetových velikánov, akými boli C. S. Lewis či J. R. R. Tolkien. Nezanedbáva však ani náš malý česko-slovenský kultúrny priestor, z ktorého vydoloval prekvapivé pozorovania o diele Jaroslava Foglara.

V knihe Sloužím Tajnému ohni pozorne sleduje komplexné vrstvy Tolkienovej „teológie Stredozeme“ a jeho poňatie fantázie ako primárneho nástroja poznávania reality. Hošek nás vovádza do tajomstva ojedinelého prístupu, ktorým Tolkien naozaj imituje Stvoriteľa – začína slovom, vymýšľa prastarý jazyk, ktorého slová a mená ho vedú k predstave nezameniteľných postáv a ich charakterov. Veľký príbeh, ktorý tieto postavy následne zažijú, je potom takmer nevyhnutným výsledkom, ktorý je v pôvodných slovách a menách skrytý – treba ho len odhaliť. „Příběh věcí a osob se ukrývá v jejich jménu,“ – cituje Hošek Tolkiena ústami múdreho Stromobrada z Pána Prsteňov. Takýto príbeh, ktorý vyrastá z tých „pravých“ slov, musí byť vo svojej podstate tiež „pravý“, vo svojom posolstve pravdivý. Preto sa môže stať sondou skúmajúcou skryté roviny skutočnosti, príležitosťou preniknúť k duchovným základom viditeľného sveta. Premieňajúca moc takého „pravého“ príbehu sa zrejme stáva celoživotnou témou Pavla Hoška – nielen ako naširoko rozkročeného religionistu, ale aj ako kresťanského teológa. Pretože pôvodné grécke slovo pre posolstvo každého dobrého príbehu je euangelion – evanjelium či „Stará naděje“, ako to Tolkien nazýva ústami elfa Finroda: „Podstatou Staré naděje je příslib, že Ilúvatar sám jednou sestoupí do svého stvoření, aby je zachránil před Morgothovou zkázou.“