petráček už dávno nie je výlučne akademickou figúrou. Stihol sa angažovať v mnohých dôležitých polemikách. Preukazuje tým osobnú integritu a odvahu, no zároveň sa stal obeťou zjednodušujúcich schém. Je to druhý (mladší) Halík? Ak áno, ide len o recykláciu alebo aj inováciu? 

Je definitívnou súčasťou tábora, ktorý sa dokáže nahlas ozvať proti spolitizovaným aktivitám pražského arcibiskupa alebo ide iba o krátkodobé zaradenie, na ktoré sa vplyvom nových udalostí zabudne? Máme do činenia s ďalším číslom v rade elitných intelektuálov, ktorí pohŕdajú zbožnosťou a ortodoxiou jednoduchých? 

Tieto skratky vyfabrikované voči nemu v zrýchlenom režime sú nespravodlivé. Aj v rozhovore s Martinom Bedřichom ukazuje vlastný druh kompetentnosti. Nestal sa historikom „v druhom slede“, aby na objednávku cirkevných predstavených vybudoval a následne využíval svoju odbornosť.  Históriu spolu s etnológiou vyštudoval ešte pred teológiou na Karlovej univerzite. Intenzívne sa zaoberal hospodárskymi, sociálnymi dejinami a fenoménom tzv. darovaných ľudí v přemyslovských krajinách.