o čom bolo tohtoročné udeľovanie Oscarov? Kto bodoval a prečo? Čo hovoria filmy o stave spoločnosti a prečo zábava už nestačí? Aj o tom píšu štyri osobnosti v ankete .týždňa. Popkultúrny teoretik Juraj Malíček, filmový kritik František Gyarfáš, režisérka Kristína Herczegová a herec Juraj Bača.
juraj Malíček: Oscar mi rozširuje obzory
Pravidelne plánujem, že na Oscary si privstanem, a nie že na ne budem čakať, ale podarilo sa mi to len raz či dvakrát. Čo si budeme hovoriť, z nášho uhla pohľadu je to mizerná hodina. O druhej v noci to nie je ani veľmi skoro ráno, ani veľmi neskoro večer, ale naozaj v hlbokej noci. A tie tri a pol hodinky až štyri to trvá takmer vždy, takže človek prebdie vlastne celú noc. Ale baví ma to, keby ma to nebavilo, nedívam sa. Jasné, že som zvedavý, kto to nakoniec dostane, ale baví ma aj tá šou. Teraz ma napríklad nadchlo, že jednu z nominovaných piesní, tú z Ľadového kráľovstva 2 spievalo deväť speváčok. Hlavná po anglicky a zvyšných osem v jazykoch, do ktorých bolo Ľadové kráľovstvo 2 predabované.
Alebo taká tá emocionálne vybičovaná pasáž pred finálne, čo si v nej Akadémia pripomína, ktoré z filmových osobností nás nedávno opustili. Krik Douglas, Rutger Hauer, Anna Karina, Terry Jones a mnohí ďalší. Uviedol to Steven Spielberg, zelenovlasá Billie Eilish srdcervúco zaspievala Yesterday a v tej chvíli to nebola okázalá šou, ale subtílne smútočné zhromaždenie. Pekné.
Alebo som vôbec nevedel, že Akadémia dosiaľ nemá v Los Angeles vlastné múzeum filmového umenia, ale to sa ten rok zmení a ohlásil nám to Tom Hanks. Tiež pekné.
No a potom sú tu nominované a ocenené filmy, čo je akoby zmyslom toho celého a hoci akurát mne sa Parazit zas tak veľmi nepáčil, asi je dobré, že najúspešnejším oscarovým filmom tohto roku sa stal práve on. Najlepší film, zahraničný film, réžia a pôvodný scenár, veď to je, bez ohľadu na môj personálny vkus, veľká vec.
Ale teda rozvášnilo ma to, okamžite som zosnoval aspoň tri konšpiračné teórie o tom, ako nejde o kvalitu, ale o politikárčenie, čo robím tiež tradične, keď vyhrá film, ktorému ja by som to nedal.
A na druhej strane, keď to dostane film, ktorý si to aj podľa mňa zaslúži, nadúvam sa pýchou, ako tomu rozumiem a ako aj oni tomu rozumejú a zrazu tam nie je žiadna politika, ani politikárčenie, ale len oceňovanie tých najlepších filmov.
„Tarantinovsky ladený film Parazit si jednozačne svoje historicky prvé víťazstvo zaslúži tak po stránke príbehovej, ako aj hereckej.“
Na úplnú zhodu došlo tento rok dvakrát, pri najlepšom celovečernom animáku, ktorým sa stal Príbeh hračiek 4. a pri Oscarovi za najlepší adaptovaný scenár, ktorého si odniesol novozélandský režisér a scenárista Taika Waititi. Ten film sa volá Králiček Jojo a ten román, čo ho Waititi adaptoval, napísala Christine Leunensová a nedávno vyšiel aj v českom preklade pod názvom Nebe v kleci. A bez toho románu by ten film nevznikol a bez toho filmu by ten román sotva kedy preložili a môj svet by bol chudobnejší o jeden vynikajúci film a jeden vynikajúci román.
Takže áno, Oscarov mám veľmi rád.
Každý rok si kvôli nim pozriem filmy, ktoré by som si inak nepozrel, lebo by som s najväčšou pravdepodobnosťou ani len nevedel, že vznikli. Krátke animáky napríklad, alebo krátke dokumenty, ako ten, čo teraz vyhral, o dievčatách, čo sa v Afganistane učia jazdiť na skateboardoch. Naozaj parádny kus a videl som ho práve vďaka Oscarom, ktoré mi rok čo rok rozširujú obzory.
Ešte keby sa tak na rok vrátili aj na naše obrazovky, lebo to, že najvýznamnejšiu filmovú udalosť roka sme mohli sledovať len vďaka priamym prenosom zahraničných televízií, je jednoducho hanba.
juraj Bača: Oscar je aj o politike
Napriek svojej komercializácii a silnej bulvárnej vlne, ktorá pravidelne sprevádza odovzdávanie Oscarov, patrí toto ocenenie jednoznačne na špičku rebríčka filmových ocenení. V rámci historického vývoja sa ešte dlho budú filmy rozdeľovať na oscarové a neoscarové a herci na oscarových a neoscarových. Prestíž Oscara sa len tak rýchlo nestratí. Samozrejme, že mnohé Oscarom ocenené filmy dnes môžeme považovať za absurdné, ale tak to platí aj pri iných typoch vyznamenaní.
Aj pri Oscaroch treba vždy vnímať kontext doby, spoločenských udalostí a politiky. Práve politika bola a asi aj vždy bude súčasťou tohto ceremoniálu. V poslednom čase sa už stáva akýmsi zvykom, že ocenený využije svoju ďakovnú reč ako príležitosť upozorniť na politické, enviromentálne alebo spoločenské problémy. Mierne to odvádza pozornosť od pôvodnej podstaty, ktorou je ocenenie poctivej filmárskej práce. Kto nespomenie Trumpa, Epsteina alebo Gretu, akoby si Oscara ani nezaslúžil.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.