do rámca fenoménu klérofašizmu sú vsadené konkrétne politické, spoločenské a takisto ľudské osudy protagonistov tohto ideologického konceptu na Slovensku.
Je dôležité zdôrazniť (a v tom je originalita knihy), že tentoraz nepôjde o všeobecne známe osobnosti, ale o relatívne neznámych, ba takmer naskrze zabudnutých ľudí, ktorí však svojím spôsobom predstavovali výrazné postavy slovenskej dobovej politickej a spoločenskej scény.
V tomto prípade ide o poslanca Slovenského snemu a istý čas duchovného správcu Hlinkovej gardy Karola Körpera, básnika a zanieteného propagátora nacizmu na Slovensku Viliama Riesa s básnickým pseudonymom Ivan Javor, a poslanca a okresného tajomníka HSĽS vo Zvolene Antona Šaláta.
„Kniha je dôležitá aj ako príspevok k objektivizácii neoľudáckych prekrútení, re- a dezinterpretácií.“
Každý z nich je sám osebe nielen iný typ osobnosti, ale svojou činnosťou a aktivitami predstavujú aj rôzne formy politickej a spoločenskej angažovanosti v danej historickej situácii: aktivistickú, extrémistickú a martýrsku. Každý blok je navyše akoby kontrapunkticky doplnený o osudy – v istých fázach identické, inokedy, naopak, úplne protikladné – ďalších kňazov, tak či onak angažovaných v dobovom verejnom živote: Ladislava Hanusa, Vladimíra Rolka a Ľudovíta Veselého.
V závere knihy je potom výkladová linka dovedená až do aktuálnej súčasnosti, kde autor analyzuje prejavy a modifikácie tohto ideologického konceptu (najmä jeho histriónsko-martýrsky aspekt) v dnešnom demokratickom verejnom živote.
ilúzia o vláde pevnej ruky
Po desaťročiach komunisticko-štátnej propagandy dodnes stále prevažuje v obecnom povedomí znamienko rovnosti medzi klérofašizmom, slovenskou katolíckou cirkvou a vojnovým slovenským štátom ako celkom. Ako však autor zdôrazňuje, Nemci nepovažovali slovenskú katolícku cirkev za spoľahlivú. Napokon, samotná ich ideológia zavrhovala tradičné náboženstvo a nastoľovala kult novopohanstva, mysticizmus, pangermánsky heroizmus, rasovú nadvládu a ideály hrdinstva a cti. V tomto zmysle im bola na Slovensku bližšia skôr Hlinkova garda.
To neznamená, že neexistovali historické korene blízkosti cirkvi a fašizmu na Slovensku, napríklad pokiaľ ide o hierarchickosť ich usporiadania či radikálny nacionalizmus, alebo že by neexistovalo pôsobenie slovenských kňazov v politike (v tomto smere to bolo skôr naopak) a postupná radikalizácia niektorých z nich. Nemožno však hovoriť o celej cirkvi a všetkých zástupcoch kléru a nemožno ani vzťahovať ľudáctvo na celú slovenskú vojnovú spoločnosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.