Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knieža Igor Stravinskij

.andrej Šuba .kultúra

Februárové Konvergencie budú venované ruskému hudobnému skladateľovi Igorovi Stravinskému. Kto bol tento neobyčajný umelec, aký bol jeho vzťah k hudbe a prečo stojí za to zoznámiť sa s ním bližšie?

Knieža Igor Stravinskij ALBUM/PROFIMEDIA

„narodil sa blízko Sankt Peterburgu, žil vo Švajčiarsku, Francúzsku a Kalifornii, zomrel v New Yorku a pochovali ho v Benátkach. Do života vstúpil ako Rus, žil ako Francúz a zo sveta odišiel ako Američan. Učil sa od veľkých mužov devätnásteho storočia, spolupracoval s poprednými umelcami dvadsiateho a neprestáva zaujímať tvorivých duchov a ovplyvňovať naše životy ani dnes.“ Citát z knihy holandského skladateľa Louisa Andriessena a muzikológa Elmera Schönbergera Apollonian Clockwork výstižne rekapituluje život Igora Stravinského (1882 – 1971).

pestovaný imidž

Časopis Time zaradil v roku 1999 Stravinského medzi sto najvplyvnejších osobností 20. storočia. Skladateľ sa ocitol v spoločnosti Picassa, Corbusiera, T. S. Eliota, Chaplina, Sinatru, Dylana, Oprah Winfreyovej i Barta Simpsona (!). Ťažko povedať, ako by sa mu taký „panteón“ pozdával. Keď mu v polovici 60. rokov ponúkli prestížnu Erazmovu cenu, o ktorú sa mal podeliť s Benjaminom Brittenom, dotknuto odmietol.

V USA, kde v roku 1940 požiadal o štátne občianstvo, sa tešil renomé „Elvisa Presleyho klasickej hudby“. Táto sláva do veľkej miery zrkadlila fenomenálny úspech ruských baletov z prvej dekády nového storočia – Vtáka ohniváka, Petrušku a Svätenia jari. Dodnes patria k najhranejším, hoci on sám ich neskôr nazýval „lízankami pre publikum“. 

„Stravinskij ešte vo vysokom veku pracoval desať hodín denne.“

Stravinského spoločenský status bol dôsledok premysleného budovania verejného obrazu, čo bolo v klasickej hudbe skôr neobvyklé. Koketoval s Hollywoodom, zvažoval rozhovor pre Playboy, rád sa ukazoval v spoločnosti celebrít vrátane Grety Garbo či manželov Kennedyovcov. Súčasne si starostlivo pestoval imidž intelektuála. „Ak je pravda, že sme intelektuáli, tak v oblasti, ktorá nám prislúcha, nie je našou úlohou premýšľať, ale konať.“ Táto veta, ktorú som často (a nielen ja) počúval z úst Ivana Paríka, patriaceho do silnej skladateľskej generácie hudobnej avantgardy 60. rokov, je zo Stravinského harvardských prednášok, ktoré v roku 1942 vyšli knižne pod názvom Hudobná poetika

Stravinskij ešte vo vysokom veku pracoval desať hodín denne, pričom komponovanie považoval primárne za výsledok intelektuálnej a fyzickej práce, nie inšpirácie a fantázie. „Vlastné písanie diela, keď, ako sa hovorí, prikladám ruku k dielu, je pre mňa neoddeliteľné od pôžitku z tvorby. Nemôžem oddeliť duchovné úsilie od psychického a fyzického,“ vyznáva sa v Hudobnej poetike, kde zároveň postuluje dôležitosť pravidiel a disciplíny: „Čo ma zbavuje ťažkostí, zbavuje ma sily. Čím viac obmedzení si vnútime, tým viac sa vyslobodzujeme z pút, ktoré zväzujú ducha.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite