Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zabudnutí prešporskí rodáci

.andrej Šuba .kultúra .hudba

V dnešnej Bratislave sa narodili aj dve významné osobnosti európskej hudby prvých dekád 20. storočia. Kombinácia ich pôvodu a turbulentných politických, ideologických i estetických zmien spôsobili, že Franz Schmidt a Ernő Dohnányi nikdy výraznejšie nevstúpili do nášho kultúrneho povedomia.

Zabudnutí prešporskí rodáci ARCHÍV ĽUDOVÍTA RAJTERA Dirigent Ľudovít Rajter, ktorý bol žiakom Dohnányiho a Schmidta, so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave v roku 1946.

propagátor Mahlerovej hudby, dirigent Bruno Walter, spomína na svoje krátke pôsobenie v mestskom divadle v Bratislave na sklonku 19. storočia ako na neveľmi inšpirujúce. Mesto, ktoré hudobník pokladal za provinčné, nežilo však celkom nezaujímavý hudobný život. Jeho obraz zanechal v esejách v knihe Túžby a spomienky dirigent Cirkevného hudobného spolku, skladateľ a pedagóg Alexander Albrecht. Píše o tradícii uvádzania veľkých diel Beethovena a Haydna v Dóme sv. Martina, o vášni bratislavských mešťanov pre domáce komorné muzicírovanie i o nadšení, s ktorým sa stretali koncerty hosťujúcich umelcov, akými boli klavírni virtuózi Liszt či Rubinstein. Napriek istej repertoárovej konzervatívnosti bola Bratislava v posledných desaťročiach „starého sveta“ evidentne miestom, kde sa mohol efektívne rozvíjať mimoriadny hudobný talent štvorice študentov Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia: Franza Schmidta, Ernő Dohnányiho, Bélu Bartóka i samotného Albrechta. Ten sa ako jediný do Bratislavy po štúdiách natrvalo vrátil. 

prípad Dohnányi

Ernő Dohnányi sa narodil 27. júla 1877 na Klariskej ulici 12 v rodine profesora matematiky a fyziky, ktorý bol aj zdatným violončelistom. Dohnányiho výnimočný hudobný talent bol zrejmý už od troch rokov. No otec sa obával, aby sa zo syna nestala atrakcia s nálepkou „zázračné dieťa“, preto so systematickým hudobným školením začal až v šiestich rokoch. Významnú úlohu v ňom zohral dómsky organista Karl Forstner.

O Dohnányiho talente, ktorý sa čoskoro začal prejavovať i v kompozícii, svedčia aj ohlasy na jeho prvé bratislavské koncerty. V roku 1889 kritik novín Grenzbote napísal, že „ak mu dá Boh silu, aby nepreceňoval svoje schopnosti, ako mnoho mladých klavírnych virtuózov, môže sa z neho stať slávny hudobník.“ Tieto slová sa naplnili, keď v sedemnástich odišiel študovať na Hudobnú akadémiu do Budapešti k Lisztovmu žiakovi Istvánovi Thománovi. Po jej skončení sa v európskych hudobných metropolách rýchlo etabloval ako jeden z najväčších klaviristov doby. Uspel aj ako dirigent a skladateľ. Za uvedenie Klavírneho kvinteta č. 1 sa ešte v časoch jeho štúdií zasadil samotný Johannes Brahms. Po období intenzívneho koncertovania v Európe i USA a pedagogickom pôsobení v Berlíne sa Dohnányi v roku 1915 vrátil do Budapešti, kde sa stal pedagógom, neskôr riaditeľom Hudobnej akadémie, dirigentom Orchestra filharmonickej spoločnosti a v roku 1931 aj hudobným riaditeľom Maďarského rozhlasu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.andrej Šuba .kultúra
.diskusia
.neprehliadnite