Z Islandu na veľrybe

1. Magickosť

Regina Ulejová: Možno aj preto, lebo islandskí ľudia veria v nadprirodzené bytosti, v trolov... Je to však aj magické ticho na cestách v kontraste s hlučnými vodopádmi, gejzírmi alebo Reykjavíkom, kde to žije. Je to mesačná ľadová krajina s horúcimi tepnami, ktorá má pre mňa neodolateľnú príťažlivosť, najmä odkedy sa mi ju podarilo navštíviť. Dovtedy som na Island „cestovala“ najmä vďaka Jurajovi Kušnierikovi, ktorý bol pre mňa najbližším sprostredkovateľom islandskej kultúry – prostredníctvom jeho reportáží, rozprávania či kapiel, ktoré odporúčal Michalovi Kaščákovi na Pohodu.

2. Nonni a Manni

Laura Lovišková: Môj absolútne najobľúbenejší seriál z detstva. Keďže sme tri sestry, tak som si vždy predstavovala, ako spoločne putujeme po ostrove, zažívame dobrodružstvá, spoločne zdolávame prekážky a pomáhame si. Tiež som mala istý čas vážne obdobie koníkov a rodičom som pílila uši, že si prosím poníka pod stromček. (Smiech.) V tom čase mi ani len nenapadlo, že tá nespútaná krajina, v ktorej sa seriál odohráva, sa volá Island, že je skutočná a že ju raz aj navštívim.

3. Veľryby

Regina Ulejová: Azda je to tým, že som veľrybofil a bola to jedna z prvých vecí, ktorú som chcela zažiť na Islande – vidieť veľryby. Nanešťastie sa mi to práve tam nepodarilo. V deň, keď vyplávala naša loď, bolo veľmi zlé počasie. No a veľryby sú aj súčasťou islandských ság, kde však vystupujú skôr ako niekto, kto Islanďanov ohrozuje. Dnes už sa vzťah mnohých Islanďanov k veľrybám zmenil a vznikli aj organizácie na ochranu tohto čoraz viac ohrozeného druhu cicavcov. Mňa tieto majestátne a inteligentné tvory fascinovali už od detstva. 

Možno to bude znieť smiešne, ale ako dieťa som mala rada film Zachráňte Willyho. (Smiech.) Až neskôr som zistila, že to bola len atrapa. Dnes obdivujem ich zmysel pre rodinu a to, ako sofistikovane sa dokážu dorozumievať prostredníctvom takzvaného veľrybieho spevu.