byť kritický ku knihe, ktorú jej autor v úvode venuje novinárom, je minimálne ošemetné. Ešte viac, keď novinárov nazve „hrdinami našich čias“. No Timothy Snyder si tentoraz svoj diel kritiky zaslúži. Najmä preto, ako obchádza niektoré novinárske pravidlá a z historika sa pomaly mení na komentátora s jasným svetonázorom, okolo ktorého vešia raz podstatné, inokedy dosť zvláštne pospájané motívy.
Hlavnou líninou Snyderovej novinky Cesta do neslobody je vzťah medzi takzvanou politikou nevyhnutnosti a politikou večnosti. Tú prvú charakterizuje presvedčenie, že krajiny, kde sa už raz dosiahol relatívne dlhodobý mier a žije sa v nich viac-menej dobre, už dosiahli taký typ politiky, ktorý viac nemá zmysel meniť. Veď načo, osvedčilo sa to. Tú druhú, politiku večnosti zas dnes najviac predstavuje Vladimir Putin, ktorý spája súčasné Rusko s večným návratom veľkých ruských dejín z minulosti, aby ukázal, že sú tiež už raz a navždy dané. Ani jedna, ani druhá z týchto politík nepočíta s dejinami, ktoré sú otvorené zmene a ktorej nostieľmi je občianska spoločnosť.
komentátor
Snyder sa pohybuje na takto nalajnovanom ihrisku, pričom čitateľovi chvíľu trvá, kým ho poriadne dostane do povedomia. Keď je konečne tam, začína sa navzrušujúcejšia pasáž knihy – tá o ruskom filozofovi Ivanovi Aleksandrovičovi Iljinovi, na ktorého fašistických myšlienkach stojí podľa Snydera celé dnešné ruské usporiadanie. V tomto bode sa kniha najviac približuje predchádzajúcim majstrovským kúskom amerického historika. Je vecná, no vzrušujúca zároveň, historické fakty umiestňuje do logického radu a krásne ilustruje sled udalostí od Iljinovho narodenia až po rehabilitovanie jeho filozofie na najväčšom z možných pódií.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.