robo Šveda, režisér
Vieme, že správna zvučka je „zvolávač” k obrazovke. Pre mnohých identifikátor. Nemusí mať častokrát nič spoločné so sountrackom seriálu, a v ostatnom období ju aj tvoria úplne iní skladatelia ako originálny soundtrack (prípad Hansa Zimmera ako autora zvučiek mnohých seriálov). Zvučka je identikit, ID seriálu, ale pre mnohých s nonstop zapnutou televíziou je to ten zvukový signál, ktorý aj v kuchyni, ak sa nepozeráte, vám dá vedieť že „už to beží”. Preto pre mňa bola vždy naj- zvučka Sandokana. Úvodné dve zvolania Sandokan, Sandokan, pripomínali naše detské „mami, mami”, ktoré sme kričali na sídlisku do okna a bol to rovnaký zvolávač. A potom nasledoval ten hudobný dialóg popevku Sandokan a melódie, čo sme si radi pospevovali, keď sme behali okolo domu. Dokonca sa pamätám, že sme si na tú melódiu vymýšľali aj slová, aby sa to dalo jednoduchšie interpretovať.
robert Roth, herec
Miazgovci. Hudba: Tamás Deák.
elena Akácsová, redaktorka .týždňa
Ako dieťa som si s bratom nahrávala zvučky na kotúčový magentofón B-400. Púšťala som si ich dokola. Vďaka tomu viem dodnes naspamäť texty zvučiek seriálov Pes Filipes, Štyria tankisti a pes, Sedemnáct zastavení jara aj zborový spev Alexandrovovcov Священная война (Svätá vojna) – to bola zvučka Ozerovovho Oslobodenia. Filmový teoretik Martin Ciel mi oponoval, že Oslobodenie bol film pre kiná, širokouhlý, dlhý, šlo to v kine Dukla ako tzv. dvojprogram s prestávkou, až potom neskôr to akosi rozstrihali pre socialistické televízie.
tereza Nvotová, režisérka
Z detstva: Flinstonovci, Pa a Pi, Bambuľka, Majka z Gurunu. Z dospelosti: True detective 2 – Leonard Cohen, Westworld – Ramin Djawadi. Obe definujú atmosféru seriálu a vcucávajú diváka do konkrétneho filmového sveta ako vysávač.
františek Gyárfáš, informatik a kinofil
Die Strassen von San Francisco: môj prvý jazzový zvodca. Každý pondelok (ak ma pamäť neklame) som sa pri počutí tejto zvučky presunul do izby rodičov na pozeranie ORF. Seriál ma obohatil o niekoľko životne dôležitých vedomostí: San Francisco je krásne mesto, ideálne na naháňanie sa skákajúcimi autami (Bullittov prípad mi to iba potvrdil). Každá dobrá kriminálka sa musí začať zločinom a končiť naháňačkou. Hudba sa vo filme ukrýva: definuje emóciu a tvorí ju. Že to bol jazz, som si uvedomil až o mnoho rokov neskôr.
miroslav Ulman, SFÚ
Tom und Jerry na ORF: Vielen dank für die blumen.
denisa Gdovinová, redaktorka .týždňa
Ak sa povie seriálová zvučka, napadne mi úvodný výkrik, ktorým sa začínal seriál Odložený prípad (Cold Case). Klasika, ktorá v pravidelných reprízach chodievala popoludní v telke, akurát v čase, keď som si potrebovala napraviť náladu po blbej písomke z matiky. Zakaždým, ale naozaj zakaždým, som skúsila ten výkrik aj napodobniť, ale členovia mojej rodiny môžu dosvedčiť, že je to nemožné. Pesničku inak zložila zvláštna kapela E.S. Posthumus, ktorá miešala orchestrálne melódie s elektronickou hudbou. Všestrannosť tejto kapely možno napovie fakt, že na ich pesničku tancovala aj Evelyn v šou Let´s Dance.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.