Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzia: Post Traumatic je silnou a intímnou výpoveďou

.martin Boszorád .kultúra .minirecenzie

Smútiaci, deprimovaný, nahnevaný... posttraumatický

Minirecenzia: Post Traumatic je silnou a intímnou výpoveďou

HUDBA | Mike Shinoda: Post Traumatic | Warner, 2018 | ●●●●○

Vari žiadna smrť cudzieho, a predsa tak nejako blízkeho človeka sa ma nedotkla tak ako pred vyše rokom smrť Chester Benningtona, dnes už, bohužiaľ, len niekdajšieho speváka kapely Linkin Park. 

Spolu sme rástli a dozrievali, spolu sme hľadali liek na rôzne bolesti (Cure for the Itch) či miesto, kam patríme (Somewhere I Belong), spolu sme si vraveli, že smútku je dosť (No More Sorrow), spolu sme čakali na koniec (Waiting for the End) a stavali zámok zo skla (Castle of Glass) či držali v rukách kľúče od kráľovstva (Keys to the Kingdom), dokonca sme sa spolu rozprávali sami so sebou (Talking to Myself). Smrť Chestera Benningtona sa ma dotkla, stopercentne však nie tak silno ako jeho front-parťáka z kapely Mikea Shinodu. 

„Poslucháč musí byť schopný a ochotný také čosi hľadať a nachádzať.“

Lebo oni dvaja tamto všetko spolu robili naozaj a nie na diaľku. Práve to, aký hlboký šrám 20. júl 2017 v Shinodovom vnútri zanechal, zachytáva jeho debutový sólový album s veľavravným a absolútne adekvátnym názvom Post Traumatic (2018).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite