Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie 28/2018

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Donatella di Pietrantonio: Tá, čo sa vracia ● KNIHA Renata Červenková/Pavel Kolář: Labyrint pohybu ● HUDBA Buffalo Springfield: What’s That Sound?

Trochu si poplače a potom zaspí

KNIHA Donatella di Pietrantonio: Tá, čo sa vracia | Inaque 2018 | ●●●●○

Sú romány, ktoré sa vpíjajú pod kožu ako mrazivý chlad. Taký je aj príbeh Arminuty, ktorá si spomína na svoje detstvo, keď ju ako trinásťročnú poslali jej adoptívni rodičia z mesta späť k jej biologickým rodičom na vidieku. Nikdy u nich nevyrastala a vlastne ich ani vôbec nepozná. Navyknutá na útulnosť a jemné spôsoby v dome neďaleko morskej pláže sa zrazu ocitá v domácnosti, kde sa žije biedne, tvrdo a najmä nevšímavo. Spoznáva svojich piatich súrodencov natlačených v jednej detskej izbe. Len s tromi z nich nadviaže bližší kontakt: s jedným z bratov má ich vzťah podobu vášne, s druhým starostlivosti a so sestrou podobu sprisahanectva a hlbokého priateľstva. Arminuta prestáva rozumieť slovám „matka“ a „otec“, ako aj tomu, prečo sa jej najskôr vzdali jedni rodičia a potom aj tí druhí, náhradní. Jej emócie sú spleťou zúfalstva, melanchólie, hnevu, ľahostajnosti, prajnosti či túžby odpútať sa od zlého osudu. „Ja nie som balík, prestaňte si ma medzi sebou pohadzovať,“ vykričí v jednej chvíli udúšané pocity svojej biologickej matke. Leitmotívom románu je nedostatočná vzťahová väzba medzi rodičom a dieťaťom, prípadne lipnutie na jednom dieťati a ľahostajnosť voči ostatným.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.kultúra
.diskusia
.neprehliadnite