z Kolumbie ste odišli v roku 1994, zmenili ste si meno, načas žili v Mozambiku a nakoniec sa usadili v Argentíne. Museli ste odísť?
Za vlády „Salimosa de Colombia“ (prezývka vtedajšieho kolumbijského prezidenta Ernesta Sampera – pozn. red.) celá moja rodina trpela za hriechy môjho otca. Som preto vďačný Argentíne, že prijala našu rodinu a umožnila nám žiť v mieri.
medellín, mesto vášho otca Pabla Escobara, prešiel v posledných rokoch obrodou a obnovenú dôveru si získava aj vďaka rôznym komunitným projektom. V jednej z najchudobnejších štvrtí vybudovali dokonca eskalátory.
Podobné projekty môžu vrátiť sebavedomie a dôstojnosť ľuďom, ktorí žijú celý život na periférii a nik sa o nich nestará. Včasný a kvalitný zásah architektúry do života miestnych komunít zvyšuje ich komfort, a tým prispieva k zníženiu násilia.
ako si spomínate na detstvo v Medellíne?
V každom rohu mesta boli a dodnes sú ukryté príbehy, ktoré ma rozosmejú alebo rozosmútia.
o otcovi ste napísali knihu Pablo Escobar: My Father. Bola z toho veľká senzácia, ocenila to aj literárna kritika, no bol to aj škandál, keďže ste prehovorili o korupcii na najvyšších miestach. Dokonca vám odporučili, aby ste sa už do Kolumbie nikdy nevrátili.
V Kolumbii je očividné napojenie korupčných politikov na médiá, pretože niektorí novinári sa pri prezentácii knihy zamerali na menej dôležité aspekty jej obsahu. Takmer vôbec nerozoberali tie pasáže knihy, v ktorých spochybňujem morálnu integritu najvyšších predstaviteľov štátu a politikov. Pripravujem však aj druhú knihu, v ktorej chcem odhaliť dosiaľ neznáme príbehy o mojom otcovi a jeho najhlbšie väzby s medzinárodnou korupciou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.