narodil sa v roku 1881 v Trnave a po štúdiách v Budapešti, Viedni a Prahe sa stal „regenschorim“ – organistom, dirigentom, hlavným zodpovedným za hudbu –, v trnavskej Katedrále svätého Mikuláša. Skladateľ Ladislav Burlas vo svojom texte Slovenská hudba 20. storočia píše, že Schneider-Trnavský dokázal urobiť úspešný kompromis medzi nemeckým romantizmom, tvorbou Antonína Dvořáka a estetickou pripravenosťou slovenského publika. Dôkazom toho sú jeho piesňové zbierky Drobné kvety (1907), Slzy a úsmevy (1912) či Zo srdca (1921), ktorá je dodnes asi najspievanejším repertoárom medzi študentmi spevu na konzervatóriách.
Za jeho najväčšie a najdôležitejšie dielo je do dnes právom považovaný Jednotný katolícky spevník z roku 1937. V ňom zhromaždil niekoľko stoviek piesní a hymien z kostolov z celého Slovenska, vrátane starých spevníkov, ako napríklad Cantus Catholici.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.