Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Roger stále búra múry

.daniel Hevier ml. .kultúra .hudba

Pink Floyd sa rozišli pred mnohými rokmi, ale ich piesne sú stále aktuálne, umelecky aj spoločensky. Roger Waters na veľkolepom pražskom koncerte zbúral staré múry, vystavil účet svetovým vodcom a odohral to najlepšie zo svojej kariéry.

Roger stále búra múry TOMÁŠ KRIST/MAFRA/PROFIMEDIA

pred pražskou oceľovou arénou parkovalo asi dvadsať kamiónov. Priniesli sem obrovský rozkladací kolos masívneho turné US + Them, pomenovaného podľa rovnomennej skladby z The Dark Side of the Moon. Roger Waters len za tento rok odohrá deväťdesiatjeden koncertov a keď k tomu pripočítame vlaňajších šesťdesiatštyri, súčet sa zastaví na úctyhodných stopäťdesiatpäť. Na javisku sa tak ocitne takmer každý druhý deň, čo pripomína nekonečné turné Boba Dylana. 

Waters na koncertnom turné siahol do hlbokej minulosti, keď ho koncipoval ako to najlepšie z kvarteta nahrávok Dark Side of the Moon,Wish You Were Here, Animals, The Wall. Aktualizoval ich do novej, modernej podoby. Za každým týmto albumom stojí silný príbeh, ale aj nekonečné hádky a tvorivé diskusie, ako aj začiatok rozpadu legendárneho Pink Floyd. Roger Waters, zakladajúci člen zoskupenia, sa chcel po uzavretí tejto kapitoly oddeliť od „ružovej clony“ a nasmerovať kariéru radšej iným smerom. Oblúkom sa teraz vrátil k najslávnejšiemu obdobiu, k piesňam, v ktorých nechal kus svojho života. 

Typickou črtou basgitaristu, speváka a hlavného zvukového architekta Pink Floyd je schopnosť správne načasovať myšlienky. Večný spor o slobodu jednotlivca zviazaného putom modernej spoločnosti sa snažil spracovať najmodernejšími technológiami. Každým albumom sa chcel posunúť ďalej, prekračovať konvencie, nebáť sa experimentovať a nepodľahnúť tlakom vydavateľstva. Na tom však stroskotal aj vzťah so spoluhráčmi, najmä s Davidom Gilmourom a Nickom Masonom. Svojimi nápadmi totiž nerobil radosť nahrávacím štúdiám ani spoločnostiam, ktoré predávali lístky na jeho koncerty. Jeho veľkolepé nápady okolo živých vystúpení prijímali organizátori jeho koncertov len s veľkou nevôľou. V minulosti sa napríklad snažil vyrobiť obrovskú nafukovaciu halu, čo sa napokon nepodarilo zrealizovať.

svetlo na konci tunela

Waters je ako rozbiehajúci sa vlak a chvíľku trvá, kým premaže všetky súpravy, no poslucháčov privádza do finálnej zastávky s vynikajúcim finišom. Ako keby chcel dohnať minulé meškanie. Počas jazdy vás sprevádza nádherná panoráma a ešte veľkolepejší zvuk, ktorý sa ozýva naokolo. Kvadrofonický pôžitok vnímala zaplnená hala už pri statickej projekcii dievčaťa sediaceho pri mori, keď k nej doliehal šum mora, bolo počuť piskot čajok a trúbenie majáka. 

Už počas pôsobenia v Pink Floyd mal Roger Waters striktný vzťah k predkapelám, keďže si myslel, že narúšajú atmosféru. A tú chcel mať pod svojou kontrolou. Pokoj pláže prerušil zvuk rútiaceho sa vlaku, ako aj príchod Rogera Watersa a jeho sprievodnej kapely na pódium s úvodnou piesňou Speak to Me. Podľa českých médií dramaturgiu koncertu nekoncipoval tentoraz príliš šťastne a vraj podcenil jeho prvú časť, ale bez kontrastu nie je konflikt ani dráma. Podobne to prebiehalo aj u Pink Floyd, keď Waters musel vyhodiť drogovo závislého Syda Barretta a premeniť psychedelický chaos na formu. Stal sa lídrom, ktorý priviedol koncertnú podobu do dokonalosti a spojil modernú šou s umeleckým posolstvom, ktoré boli schopné prijať aj široké masy.

„Pink Floyd nikdy nevedeli hrať rýchlo, ani so špinavým akcentom, namiesto toho stavali veľké konštrukcie a pomaličky budovali atmosféru.“

Na prelomovom The Dark Side of the Moon sa fanúšikovia stotožnili s kritikou systému vyvíjajúceho nátlak na jedinca. Pracovať, zarábať, kupovať, veď čas sú peniaze a piesne Time a Money stále platia. Na tomto sa posekal aj so svojimi spoluhráčmi, ktorí chceli byť viac mašinou na peniaze, aspoň podľa jeho slov. Ale moderná éra tlačí aj na umelcov, aby nestagnovali a pohli sa vpred. Nadčasovými piesňami chcel osloviť mladých ľudí, na ktorých apeloval aj na pražskom koncerte, aby boli aktívni a kritickí. Album nie je zastaraný, stále znie sviežo a príťažlivo. Odznela z neho aj skladba The Great Gig in the Sky, ktorej pôvodný part, spievaný Clare Tonnym v naprojektovanom zvuku Alana Parsonsa, si rozdelili Jess Wolfe a Holly Laessig s výzorom identických dvojčiat. V tej chvíli sa zmenili na jeden hlas a jeden nástroj a náročný part, ktorý Pink Floyd na koncertoch prerozdelili až trom speváčkam, zvládli s bravúrou. Jeden z najsilnejších momentov koncertu prišiel s Another Brick in the Wall (Part II). Naživo má táto skladba stále veľkú silu. Waters k nej pristúpil s intenzitou a vygradoval ju do posledného decibelu. 

Keď písal texty k albumu The Wall, doznievala vojna vo Vietname. Veľa sa za tých tridsať rokov nezmenilo. Z pralesov sa vojnové konflikty presunuli do púšte a zo škôl niekde ešte stále vychádzajú stroje na poučky neschopné samostatného úsudku. Britský muzikant zdôraznil, že idealizmus detí a mládeže môže svet zachrániť pred záhubou. Hudobník síce nepostavil stenu ako na predchádzajúcom turné The Wall Live, no deti z pražského zboru obliekol do oranžových kombinéz pripomínajúcich väzňov z Guantanama. Po strhnutí väzenského mundúru, pod ktorým mali tričko s nápisom Resist (Vzdor), zaznel dovtedy málo apelovaný rockový sound. Potešil nostalgikov a vrátil ich do éry, keď boli na vrchole hitparád Judas Priest a Alice Cooper. A potom prišla dvadsaťminútová prestávka umožňujúca čas na občerstvenie a na rozmýšľanie, kam sa to bude celé uberať.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite