Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Rozhovor s Palom Fabušom: Dá sa uniknúť?

.gabika Gažová .kultúra

Palo Fabuš sa venuje informatike, sociológii a mediálnej teórii a ich vzájomnej neoddeliteľnosti.Šéfredaktor časopisu Umělec od januára rozoberá v rámci náučného cyklu prednášok z filozofie médií Technika a myslenie II. v bratislavskej Á štvorke témy, ktoré sa nás všetkých bezprostredne týkajú.

Rozhovor s Palom Fabušom: Dá sa uniknúť? Nora Sola Martinez Palo Fabuš v podnetných prednáškach a tiež odpovediach na naše otázky približuje, ako je náš svet nastavený z pohľadu médií, online reality a digitalizácie každodennosti, a ako veľmi sa nás jednotky a nuly týkajú.

venujete sa súvislostiam medzi informačnými technológiami, mediálnou teóriou a sociológiou. Aký je medzi nimi vzťah z pohľadu obyčajného používateľa?

Svet je čoraz zložitejší, takže skúmať ho len z hľadiska jednotlivých odborov nielenže nestačí, ale často to už ani nie je možné. Počítanie je len epochálny technický vynález; je to aj unikátny matematický koncept, ktorý predstavuje zásadný faktor v premene nášho poznania a obcovania so svetom ako takým. Nehovoriac o tom, že my už nemáme do činenia ani tak s jednotlivými počítačmi – tie sú len výčnelkami digitálneho prostredia, v ktorom je, takpovediac, všetko prepojené so všetkým. Naše byty, mestá, krajina a celá planéta až po obežnú dráhu sú posiate rôznymi digitálnymi snímačmi a zariadeniami. Zbierame neuveriteľné množstvá dát o kadečom, nech už ide o počasie, výrobu, zábavu, politické nálady spoločnosti či tržné trendy, a takto mapujeme a jedným dychom pretvárame realitu ako nikdy predtým. Ako v tej Borgesovej poviedke, vytvárame mapu, ktorá je rovnako veľká ako to územie, ktoré znázorňuje. Lenže táto mapa sa mení dynamicky a takpovediac okamžite, takže medzera medzi ňou a tým územím zmizla a jedno plynule prechádza do druhého ako Möbiova páska, pretože dáta spracovávané v digitálnom prostredí sa okamžite zapájajú do nových procesov a v týchto cykloch pulzujú hlboko pod prahom ľudského vnímania. Rakúska sociologička Karin Knorr Cetina to ilustruje na tom, ako dnes fungujú finančné trhy, ale vztiahnuť sa to dá aj obecne a povedať, že náš bdelý život sa podobá kráčaniu po koberci, ktorý je tkaný v tej istej chvíli, ako naň došľapujeme.

ako podľa vás ovplyvňuje súčasná forma medziľudskej komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí naše konverzácie? Je možné, že ich obsah a rozsah sa v tejto forme nejakým spôsobom deformuje?

Napriek obvyklým predstavám médium nie je neutrálna nádoba na prenášanie obsahu, ktorý by inak mohol stáť aj sám o sebe. Obsah, ktorý médiu zveríme, je formou tohto média podmienený či už ide o médium reči, papyrusu alebo smart phone: na niečo nás toto médium nabáda, v niečom nám bráni, niečo komplikuje a niečo uľahčuje a tým s nami doslova spolupracuje na výsledku. Spôsob, aký médiá používame, a teda aj médiá samotné vznikajú v dialógu. To je vidieť napríklad na fejsbúku. Aj keď majú posledné slovo jeho administrátori, za svoju krátku históriu sa veľmi menil, pretože jeho používanie, ako každý web, sa dá veľmi presne a rôznorodo merať a analyzovať a podľa toho neustále prehodnocovať stratégie jeho nikdy sa nekončiacej adaptácie. Je preto dobré si uvedomiť, že to, ako „sa" to či ono médium používa nie je predom dané, ale závisí od používateľov ako nikdy predtým. V prípade, povedzme, novín vydavateľ zvykol kedysi brať do úvahy údaje o predajnosti, reakcie, ktoré prišli formou listov a svoje vlastné skúsenosti. V prípade média, ako je fejsbúk, sú takýchto premenných stovky, ak nie tisíce a všetky sú veľmi presne merateľné, takže aj adaptovať sa môže takpovediac milimetricky jemne. Digitálne prostredie sa mení tým, že ho používame a ako ho používame. Podobne ako mravce, tým, že jeden nasleduje pachovú stopu druhého, postupne formujú prostredie, ktorým sa pohybujú, výsledkom čoho je mravenisko. Hovorí sa tomu stigmergia, tzn. akési obrábanie sveta komunikáciou.

čo je najväčší rozdiel vo vnímaní informácií teraz a pred piatimi a desiatimi rokmi?

V prednáškovom cykle Technika a myslenie, ktorý prebieha v A4, si túto otázku kladiem skôr z hľadiska storočí či tisícročí. Dá sa však povedať, že zhruba pred desiatimi rokmi sa začal rapídne šíriť fejsbúk a asi pred piatimi rokmi prekročil počet jeho miestnych, tzn. českých či slovenských používateľov kritickú hranicu, takže sa sociálne médiá ako špecifický región mediálnej krajiny začal normalizovať aj u nás. Rola sociálnych médií vo vývoji a vnímaní nielen politických udalostí doma i v zahraničí už je neodmysliteľná. A je to práve ich zvýšená pôsobnosť v okruhoch verejnej debaty, prečo sa začalo sa hovoriť o postfakticite, keďže sa ukázalo, že sa hlavne v prostredí sociálnych médií veľmi ľahko šíria neoverené správy a falošné poplachy. To však nie je nič nové, hoaxy existovali aj v minulosti, len sa im hovorilo kačice. Ba čo viac, ľudia im aj dôverovali viac. Kedysi sa dokonca hovorievalo: „Co je psáno, to je dáno." Tá dnešná zhrozenosť z toho, ako ľahko sa šíria falošné správy, je teda prejavom vyššieho štandardu, nie naopak. A ani to, že by mali také správy nejakú väčšiu pôsobnosť než v minulosti, sa nedá jednoznačne povedať. Ľudia v minulosti vďaka tlači, rádiu i televízii zvykli žiť v kdejakých bludoch. Rozdiel je hlavne v tom, že vplyv takýchto bludov je síce možno prudší, ale aj oveľa kratší a vratkejší tým, že sa zakrátko rozbíja v rôznych opozíciách.

dá sa nejakým spôsobom udržať vlastný „úsudok” a vedome sa snažiť nenechať príliš ovplyvňovať médiami, marketingom, podsúvaním informácií v súčasnej dobe?

Vaša otázka je dôkazom, že sa dá, lebo toto ľudí v minulosti príliš nezaujímalo. Že sme ostražitejší či nedôverčivejší, než v minulosti, to je forma pokroku. Ale i naopak. Zarytá pochybovačnosť je vlastne tiež dôverčivosť, len naruby. To, čomu čelíme, je v mnohých ohľadoch nová situácia, ktorá nás nielenže núti sa adaptovať, ale aj pristúpiť na to, že ide proces, ktorý sa nikdy nekončí. Hovorievalo sa: Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. Dnes je čoraz zjavnejšie, že s tým, čo sa v mladosti naučíš, si príliš dlho nevystačíš. Ideálne je preto naučiť sa učiť, živiť v sebe záujem a ochotu testovať a prehodnocovať aj to, v čom sme mysleli, že už máme jasno a nepanikáriť, keď sa nám rozpadá pôda pod nohami.

ako by ste vysvetlili fenomén mediatizácie?

Ako mediatizácia sa označuje rapídne a ďalekosiahle prenikanie médií do všetkých úrovní spoločnosti a života v nej, ku ktorému dochádza po 2. sv. vojne, i keď jej korene možno sledovať až k počiatkom modernej doby. To znamená, že všetko sa utvára v mediačných procesoch. V digitálnom prostredí, v ktorom dnes žijeme, už prakticky neexistujú profesie, ktoré by aspoň v jednom zo svojich krokov neprechádzali počítačovým spracovaním. Takisto „životná dráha" skoro všetkých vecí okolo nás je aspoň raz nejako upravená počítačom. Súčasná filozofia médií tomu hovorí „kybernetizácia všetkých existenčných foriem". Tzv. mediálna realita teda nie je niečo druhoradé oproti tej tzv. hmatateľnej. Práve naopak: museli by sme sa naozaj veľmi snažiť, aby sme niekde nejako mohli fungovať bez vplyvu médií. Irónia je, že ak by sme aj v naivnej viere mali dojem, že sa nám to podarilo, tak by to bolo len za cenu takého odtrhnutia od toho, čo úplná väčšina z nás považuje za realitu, takže už by išlo o číry eskapizmus. Teda presne to, od čoho sme mysleli, že unikáme. Jedinou virtuálnou realitou je dnes tá, v ktorej nejako nefigurujú médiá.

Ďalšia prednáška v rámci pravidelného cyklu Technika a myslenie sa uskutoční v piatok 13. apríla o 18.00 v bratislavskej A4 – priestore súčasnej kultúry s názvom Zrod počítača.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite