Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Jana Štúrová: Nádej ● DIVADLO Lev Nikolajevič Tolstoj: Vláda tmy ● DIVADLO Joël Pommerat: Znovuzjednotenie Kóreí

Mladým delikventom vykala

KNIHA Jana Štúrová: Nádej | Ikar 2018 | ●●●●○

Psychologičku Janu Štúrovú mohli mnohí čitatelia poznať ako tú rozvážnu dámu z diskusií .pod lampou. Pre mnohých bola ona dôvodom, že si diskusiu pozreli bez ohľadu na tému a hltali jej slová, ktoré vždy hovorila s akousi starosvetskou úctivosťou. Pred necelým rokom zomrela vo veku 73 rokov a už nestihla dopísať rozpracovanú knihu Nádej. Nedopísaná kniha má vždy zvláštnu atmosféru. V prípade knihy Nádej nedopísané príbehy pôsobia tak, akoby ich rozprávala v diskusii .pod lampou. Pri čítaní sa pozerám na psychologičku v matnom osvetlení odpovedajúcu napríklad na otázky o mladých delikventoch či o domácom násilí. „Pani Zuzana, staršia elegantná dáma. Jej manžel bol vynikajúci lekár, veľmi známy, populárny. ... Neuveriteľne ju bil. Ako lekár vedel, ako udrieť, aby nezostali viditeľné stopy.” Keď pacientka našla po rokoch silu na rozvod, dve advokátky ju odhovorili. Jedna bola lekárova milenka, druhá pacientka. Podobných príbehov Jana Štúrová nazbierala desiatky. Píše jednoducho, bez zbytočného pátosu. Aj keď jeden pátos je citeľný. Všadeprítomná úctivosť psychologičky. Aj keď stretávala iba pacientov s pobabraným životom, nezabudla dodať, ako obdivuje ich silu zvládať ťažkú situáciu. Alebo aká poctená sa cítila, keď ju bývalá pacientka označila za kamarátku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite