predpokladalo sa, že jedna z cien 68. Berlinale bude „vyhradená“ pre hostiteľskú kinematografiu, veď mala až štvornásobné zastúpenie v hlavnej súťaži a ešte aj jednu dôležitú poistku – známeho režiséra Toma Tykwera v pozícii prezidenta jury. No na prekvapenie domácich tvorcov i divákov porota nemecké tituly úplne ignorovala. Záverečným verdiktom potvrdila svoju autonómnosť pri udeľovaní dvoch najvyšších ocenení. A udelila ich dvom ženám, ktoré tak triumfovali v tradičnej mužskej presile.
nový žáner? Terapeutické kino
Adina Pintilie (narodila sa v roku 1980) dosiaľ nakrútila dva krátke a jednu stredometrážnu dokumentárnu snímku, a teraz senzačne triumfovala v Berlíne svojím prvým dlhometrážnym projektom. Hybridom Nedotýkaj sa ma (Touch Me Not), oscilujúcim medzi dokumentom a fikciou. Vyznačuje sa vysokou štylizáciou a prehnanou horlivosťou, kde sa miešajú posolstvá a návody, aké možno nájsť v baleniach rôznych exotických čajov. Režisérka je aj jednou z protagonistiek filmu v pozícii nestrannej pozorovateľky rôznych sexuálnych túžob a porúch. Akoby si kládla základnú otázku pre seba, všetkých a vlastne nikoho: Prečo si sa ma neopýtal, o čom je tento film?
„Ľudia sa boja všetkého, čo nepoznajú.“
Autorka skúma intimitu vo všetkých, najmä explicitných detailoch, uhloch a obrazoch. „Tento film sa začal ako môj osobný výskum,“ uviedla A. Pintilie. „V dvadsiatke som si myslela, že o láske, intímnom vzťahu už viem všetko. Teraz po rôznych peripetiách, spojených s vlastným vnímaním intimity, keď by to malo byť už jasné, zdá sa mi, že mi chýba jej definícia. A naopak, vzrastá u mňa väčší komplex a znepokojivé rozpory.“
Film vyznieva ako hra so zajatím rukojemníka, pričom rukojemníkom je publikum. Samozrejme, pokiaľ na túto hru divák predčasne nerezignuje. Už v prvej polhodine novinárskej projekcie „využilo“ túto možnosť značné množstvo kritikov. Rumunská režisérka sa štylizuje za kamerou ako vábnička v laboratóriu, kde sa intimita a sexualita skúmajú a demonštrujú s dobrovoľníkmi, ale aj postihnutými pacientmi. Po skončení premietania sa ozvali hlasy, že takýto film azda ani neprináleží do svetovej súťaže, akou je Berlinale. Na druhej strane sa zasa rozoberali názory o tvare filmu, ktorý sa ocitol vedome v krajine nikoho a má s tým problém. A ďalší zase pri tomto filme upozorňujú na nový subžáner. Možno sa film Nedotýkaj sa ma stane raz podnetom na vznik novej sekcie na festivale, a to s názvom „terapeutické filmy“. Mimochodom, okrem najvyššieho ocenenia bol vyhodnotený aj ako najlepší debut. Bude zaujímavé sledovať, aký osud postihne tento film. Je veľmi otázne, koľko ľudí ho napokon uvidí v kine. Jeho distribučný potenciál je – korektne povedané – naozaj výrazne limitovaný.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.