niektorí moji priatelia sú príroda, niektorí sú mesto. Ja som mesto. Na Kriváni som už bola, aj na Rysoch. Som mesto, som kaviareň, ulica, katedrála aj krčma. Neosvedčilo sa mi vychádzať z predpokladu, že keď sa niečo páči mne, bude sa aj ostatným – ale vychádzam z toho.
U nás doma na Kollárovej ulici neboli Beatles ani Prúdy, ani ETC Vladimíra Mišíka. Mali sme Všichni se ptají, komu to hrají? a Sejdeme se na Vlachovce! Nikdy som sa nepýtala, komu to teda hrajú, rodičia vyzerali spokojne, tak asi im. Odmalička som pozorovateľka. Možno ani nechodím na akcie a na zvláštne miesta, ale na pozorovacie misie.
Predpoludním ôsmeho decembra som v posilňovni, v takej len pre ženy. Rozhovory, ktoré medzi sebou vedú dámy na bežiacich pásoch a na žinenkách, sa dotýkajú varenia: čo ktorá varila,
čo bude variť, z čoho sa nepriberá a aký darček ocinovi k päťdesiatke. Nemám odvahu zastaviť tie pásy a povedať: Ženy, postavy už máte a navarené tiež, poďte dnes večer so mnou a zažite vibrácie, vykašlite sa na vek aj na to, že sme v Prievidzi, na sacharidy aj na ocinove narodeniny. Poďte!
Ja a moji rovesníci a rovesníčky, súc v útlom veku ošľahaní nedeľnou dychovkou, sme reálne vyrástli na Depeche Mode, U2, Cure, Ultravox, Pet Shop Boys. Je taký 42-ročný chlapík z Bosny a Hercegoviny, volá sa Mladen Solomun a ten do svojich súčasných trackov vkladá melodické linky hudby z romantikov 80. rokov, čiže odkazy na našu mladosť. Založil vlastné vydavateľstvo Diynamic a v tento večer sem, do nášho malého mesta, príde hrať jeden z jeho dídžejov a producentov.
Je to už viac ako desať rokov odvtedy, čo som sa pýtala jedného chlapca, ktorý mal vtedy dvanásť, ako si predstavuje svoju budúcnosť: „Vidím sa – jazdím s kamarátmi na kabriolete a počúvame hudbu. Hudba je všade, na každej ulici, v každom dome. My sme hudba.“
„Tancujem v Martine. Bez alkoholu, bez drog.“
Pod vplyvom osvietených rodičov vtedy vnímal pomyselný koniec éry Tiesta, Coxa, van Dyka a iných. Chlapec už vyrástol. Pracuje, za veci je zodpovedný morálne aj hmotne, je rešpektovaný, premýšľavý, doma lenivý, v kolektíve obľúbený, proste normálny chalan.
tancujem, odpočívam, pozorujem
Na Slovensku zatiaľ vystúpili dve hviezdy zo Solomunovho vydavateľstva. Ešte pred Prievidzou som v Martine, je štrnásteho októbra. Prichádzam s kamarátkou autom okolo pol desiatej večer. Ide o klubovú akciu, organizuje sa vždy v inom meste, má vlastné pravidlá a lístky nie je možné kúpiť na mieste. Hrá duo Undercatt – to sú oni. Kupujem si minerálku a energetický nápoj. Akcia sa organizuje v kinosále, dolu sa tancuje, v sedadlách pre divákov si môžem odpočinúť. Nie je tu ani náznak hystérie, aká vládne na koncertoch, kde sa kumuluje mladý ľud. Zoznamujem sa s ľuďmi, ktorí tancujú vedľa mňa – pár z Prahy. Prišli sem naozaj na otočku, kvôli Undercatt. Undercatt sú Taliani, Elia a Luca. Hrajú atmosférické techno s emocionálnymi linkami. Už to slovo – atmosférické!
Techno je hudobný štýl, vznikol v Detroite a do širšieho povedomia sa začal dostávať okolo roku 1995. Európskou technoveľmocou je Berlín a techno sa delí na viac podžánrov, minimal techno, techhouse, dub techno a iné. Techno sa počíta od 130 bpm. BPM znamená beats per minute, počet úderov za minútu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.