blízka rodina informovala nielen o úmrtí, ale aj o smútočnom obrade, na ktorom sa mohli fanúšikovia zúčastniť. Holger Czukay (1938 – 2017) patril k umelcom, ktorí živo komunikovali so svetom. Nezatajoval alchýmiu svojej tvorby, neschovával sa na odľahlé miesta, o jeho živote sa vedelo pomerne dosť. S novinármi sa najradšej rozprával o hudbe. To, že ho stále brali ako súčasť legendárneho zoskupenia CAN, hoci jeho domovská kapela neexistovala už tridsať rokov, mu vôbec nevadilo. Ich príbeh bral ako súčasť svojho života. V poslednom období ho sprevádzal smútok. Zomrel mu blízky spolupracovník, bubeník Jaki Liebezeit, a milovaná manželka Uršula, no hoci ho to tragicky poznamenalo, podľa priateľov chcel naďalej tvoriť. Jeho telo našli v jeho dome vo Weilerswist, kedysi legendárnom štúdiu Inner Space, kde vznikli povestné avantgardné skladby. Sám toto miesto považoval skôr za chrám ako za obyčajné pracovisko. Odkazoval tak na časy, keď hudobníci netvorili virtuálne, ale na dva-tri mesiace sa zatvorili na jedno miesto a nevyšli odtiaľ, kým prácu nedokončili. K hudbe pristupoval s ľahkosťou, výsledok býval pritom maximálne seriózny.
do područia Karla H. Stockhausena
Rodné Poľsko opustil s rodinou ešte ako dieťa. Mali obrovské šťastie, že po varovaní babičky nenastúpili na loď Wilhelm Gustlof, na ktorú už mali kúpené lístky. Jej potopenie možno prirovnať k Titaniku a toto nešťastie patrilo k posledným veľkým tragédiám druhej svetovej vojny. V Berlíne dostali druhú šancu na život. Holgerovi sa podarilo získať prácu opravára elektrických zariadení a istý čas sa rozhodoval, či bude inžinierom alebo hudobníkom. Na prestížnu Hochschule für Musik ho neprijali, vraj nemá na komponovanie dostatok talentu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.