Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Byť nenapraviteľným

.mário Gešvantner .kultúra .literatúra

„Tam, kde je mystérium, je aj látka na román,“ tvrdí francúzsky spisovateľ Jean-Michel Guenassia. A dokonale to využíva vo svojich oceňovaných románoch. Po Klube nenapraviteľných optimistov mu prednedávnom vyšla v slovenčine kniha Valčík stromov a oblohy.

Byť nenapraviteľným LEONARDO CENDAMO/LEEMAGE/AFP/PROFIMEDIA Francúzsky spisovateľ Jean-Michel Guenassia tvrdí, že v knihe je najťažšie opísať hudbu a výtvarné umenie

jeho rozsiahly román Klub nenapraviteľných optimistov z roku 2009 zarezonoval nielen doma vo Francúzsku, ale aj v našich končinách. Nečudo, opisuje v ňom osudy skupiny mužov z viacerých východoeurópskych krajín, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v emigrácii v Paríži. Keďže aj u nás má hádam každý v rodine alebo v rodine svojich známych niekoho v emigrácií, táto téma je nám blízka. Aj preto sa kniha stretla s veľkým záujmom, keď vyšla najskôr v českom (Argo, 2012) a vlani konečne aj vo vynikajúcom slovenskom preklade Ani Ostrihoňovej (Premedia, 2016). Na obálkach Guenassiových kníh je často uvedené krátke info, že práve kvôli Klubu nenapraviteľných optimistov opustil prácu úspešného scenáristu a ako päťdesiatnik sa vrhol na písanie románu svojho života. „Klub som nosil v hlave veľmi dlho až prišla chvíľa, keď už som ho musel dať na papier. Nedal sa napísať formou scenára, na to bol príliš obšírny. Jednoducho to prišlo a muselo ísť zo mňa von,“ spomínal nedávno na literárnom festivale Brak, kde patril k hlavným hviezdam programu. „Je to stále moja srdcová záležitosť. A pravda je, že aj teraz hľadám dramaturgické riešenie možného pokračovania. Verme, že naň čoskoro prídem...“

inšpiroval ho Kundera

Guenassia priznal, že skutočne lákavý názov knihy mu vnukol známy český emigrant a spisovateľ Milan Kundera, autor viacerých kníh, napríklad románu Neznesiteľná ľahkosť bytia, ktorý má ku Klubu nenapraviteľných optimistov naozaj blízko. „Kundera mi rozprával o ľudových demokraciách a režimoch, ktoré po vojne zavládli v strednej a východnej Európe. Hovoril, že tam už nie je dominantnou zložkou náboženstvo a náboženstvom dneška sa stal optimizmus. Optimizmus v zmysle, že aj keď v obchode na nás zívajú prázdne regály, aj tak musíme tvrdiť, že sa máme dobre,“ smeje sa Guenassia, no už vážnejšie dodáva: „Najdôležitejšie je však slovo ‚nenapraviteľný‘. Aj keď sa deje čokoľvek, musíme byť nenapraviteľní optimisti...“

„Keďže aj u nás má hádam každý v rodine alebo v rodine svojich známych niekoho v emigrácií, táto téma je nám blízka.“

Ešte viac než „parížsky klub“ je pre našinca blízka jeho nasledujúca kniha Vysnívaný život Ernesta G. (Argo, 2014). Rozpráva v nej príbeh českého lekára Josefa Kaplana, no je to aj príbeh celého 20. storočia – kniha sa končí dňom, keď sa hlavný hrdina dožíva sto rokov. Ako tvrdí Guenassia, aj Josef Kaplan by sa stal členom Klubu nenapraviteľných optimistov, keby počas Pražskej jari ušiel z Československa. „No on tam zostal a vďaka jeho postave som mohol opísať ľudí, ktorí odolávajú totalitnému režimu zvnútra. Sú hrdinami každodennosti.“ Mimochodom, v knihe sa Kaplan napokon po Nežnej revolúcii do Paríža dostane a vďaka tomu sa čitateľ môže opäť stretnúť s niektorými postavami z Klubu... „Bolo to prirodzené, lebo sa naskytla možnosť zodpovedať niektoré otázky o osudoch ľudí,“ vysvetľuje autor zaradenie starých postáv do novej knihy.

lákavá totalita

Práve tému totality považuje francúzsky spisovateľ za nesmierne silnú. Ako sám vraví, zaujímajú ho všetky možné utópie, niečo, o čo sa ľudia pokúšajú a čo je nad ich sily. „Akurát, kedysi sa ľudia usilovali svet zmeniť, a teraz by ho mali zachrániť,“ dodáva. „Čo sa týka komunistickej totality, bola to najväčšia utópia 20. storočia. Aj protagonisti mojich kníh často tejto krásne znejúcej myšlienke uverili, no napokon zažili sklamanie. Emigrácia bola jediná možná cesta, ako začať znovu.“

Kým v prvej knihe hrdinovia zvolili útek, Josef Kaplan v druhej zostáva. Guenassia skúma obidve rozhodnutia, obidve možné cesty ľudí, pre ktorých sa stal režim prekážkou. Ako by však konal on sám – odišiel by, alebo zostal? „To je naozaj ťažké povedať, závisí to od situácie. Mojim hrdinom išlo o život, ušli, aby si ho zachránili. Ak je tá dilema postavená tak, že buď ujsť a zachrániť sa, alebo zostať a zomrieť, určite by som ušiel,“ snaží sa vybrať si správnu cestu Guenassia.

pozor na van Gogha

Kým v českom vydavateľstve Argo vyšli medzičasom dve ďalšie Francúzove knihy Stoprocentní riziko (2015) a Nezmar (2016), slovenská Premedia zareagovala promptne zatiaľ na jeho posledný román Valčík stromov a oblohy, ktorý vyšiel v materčine vlani a u nás už na jar tohto roku. Ako v jeho predchádzajúcich knihách, aj teraz Guenassia objavil miesto v histórii, ktoré zostáva záhadou a okolo ktorého rozviedol nevšedný príbeh.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite