Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ohlodaný na kosť

.mário Gešvantner .kultúra .knižnica

Pre niekoho môže byť kniha marockého autora Mohameda Šukriho Nahý chlieb pornografiou. Predovšetkým je to však príbeh človeka, ktorý sa vyhrabal zo špiny a zla na piedestál rešpektovaného arabského spisovateľa.

nahý chlieb (v origináli al-Chubz al-Hafi) vyšiel v slovenčine vo vydavateľstve BRaK v novej edícii Dezorient Express a vo vynikajúcom preklade Mareka Briešku. Vďaka grafickej úprave Tomáša Kompaníka aj vynikajúco vyzerá. No čítanie to veru príjemné nie je. Šukri totiž píše drsne, jazykom ohlodaným až na kosť, píše o svojom živote, ktorý si môže podať ruku s tými najhoršími nočnými morami.

arabský Burroughs

Kniha Nahý chlieb sa často porovnáva s kultovým románom Nahý obed od duchovného otca bítnikov Williama S. Burroughsa. A nejde len o podobnosť v názve. Burroughs píše podobne pouličným jazykom o feťákovi v Tandžeri, Šukri o chlapcovi na hrane zákona v tom istom meste. Nahý obed vyšiel prvýkrát vo Francúzsku, Nahý chlieb dokonca v cudzom jazyku – v angličtine. Šukriho kniha bola doma zakázaná a v Maroku vyšla až po dvadsiatich rokoch, Burroughs stál za údajnú obscénnosť pred súdom, vyhral až po siedmich rokoch... Lenže zatiaľ, čo Burroughs vplieta do knihy aj zážitky z iných miest a iných ľudí, rôzne mýty a halucinačné pasáže, Šukri píše len o skutočnosti. O svojom živote, pre ktoré je slovíčko „ťažký“ priveľmi mierne. Píše kruto, od podlahy, pred ústa si nedáva nijaký obrúsok, opisuje zverstvá, ktoré prežil na vlastnej koži, jedno zlo strieda ďalšie. „Je to fascinujúci príbeh samotného Šukriho,“ hovorí prekladateľ Marek Brieška. „Príbeh o tom, ako sa človek, ktorý sa narodil do šialených podmienok, s tyranským otcom, nevzdelanou matkou, do úplnej brutality a zversky prežívanej sexuality a permanentného násilia, dokázal z toho všetkého vyhrabať a stať sa jedným z najvýznamnejších arabských spisovateľov. To je veľká vec!“

osudné verše

Šukri opisuje svoje detstvo v pohorí Ríf, neskoršie sťahovanie z miesta na miesto za niečím lepším, čo však nikde nenašiel. Až skončí v Tandžeri, svojom osudovom meste, kde sa potuluje a jeho jediným životným cieľom je zohnať niečo pod zub, mať kde spať a s kým sa vyspať. V knihe Šukri – rozprávač aj hlavný hrdina v jednom – sleduje svet okolo seba, opisuje realitu, v ktorej sa zračí len hnus a hrôza, pitky, fajčenie kifu, návštevy bordelov, bitky, krádeže, pašeráctvo. Opisy dopĺňajú jeho vnútorné monológy, v knihe šikovne vysádzané kurzívou, v ktorých sa zamýšľa nad svojím životom, nad tým, prečo je chudobný, prečo otec mláti matku, prečo musel zomrieť jeho brat. Okrem tejto smrti je azda najsilnejším momentom knihy pasáž, kde sa ocitne vo väzení a jeden zo spoluväzňov píše na stenu verše tuniského básnika Abú al-Kásim al-Šábbího: „Ak si raz národ zvolí vôľu k životu, osud ho zákonite musí nasledovať. Takto sa skončí noc a spadnú okovy.“ V chlapcovi to prebudí krásu, je to ako zjavenie. „Si šťastný človek. Pretože vieš čítať a písať,“ hovorí v knihe spoluväzňovi vtedy asi devätnásťročný Šukri, ktorý stále nevedel ani čítať, ani písať. A ten mu na to, že to sa môže naučiť každý.

vybral si samotu

Je to výrazne svetlý obraz v knihe plnej násilia, hrubosti a na arabské pomery aj tabuizovaného sexu. Opísaného naturalistickým jazykom človeka, ktorý vlastne nepoznal, čo je to láska. „Šukri hľadá niečo, čo nedokáže definovať. Bol taký traumatizovaný rodinou a najmä otcom, že si nikdy nenašiel stálu priateľku a zomrel v osamotení,“ dopĺňa Marek Brieška. „Pre mňa je to mýtická, legendárna postava prekliateho básnika, ktorý si prenajme hotelovú izbu, nechá si tam nosiť jedlo, potom si ide dať do mesta niekoľko drinkov, zájde do bordelu za prostitútkami. Tak naberá inšpiráciu, a potom do rána píše. Presne také boli jeho posledné roky života. Z tráum sa oslobodil len vďaka literatúre, to bol jediný liek na jeho bolesti.“

trilógia výzvou

V Marekovi Brieškovi vyrástol na Slovensku špičkový prekladateľ z arabského jazyka. Po Egypťanoch, nositeľovi Nobelovej ceny Nádžibovi Mahfúzovi a jeho románoch Putovanie Ibn Fattúmu a Sny, Džamálovi al-Gítáním a jeho knihách Zajní Barakát a Pyramídové texty a Sudáncovi Tajjibovi Sálihovi, ktorému preložil najdôležitejší arabský román 20. storočia Obdobie sťahovania na sever, tentoraz brilantne zvládol autora z Maroka a nebolo to vôbec jednoduché. Už len preto, lebo v tomto kúte sveta vychádzajú knihy len v čisto spisovnej arabčine – dialekty v rôznych krajinách, napríklad v Maroku, Egypte, Iraku či Saudskej Arábii sú totiž nesmierne rozdielne, takže prekladateľ im musí dodať aj atmosféru. „Ide o spisovný jazyk, ale register, ktorý Šukri zvolil, je pouličný. Bez toho, aby sa uchýlil k dialektu,“ opisuje originál Brieška. „Aj preto bola pre mňa veľká výzva zachovať štýlový register a preladiť ho do slovenčiny, aby to malo na slovenského čitateľa podobný efekt ako originál na arabského.“ Marek Brieška priznáva, že ak sa hovorí, že prekladateľ je druhý tvorca, tak pri tejto práci musel naozaj tvoriť: „Myslím si, že sa mi to podarilo len vďaka redaktorke Zuzane Ferusovej, ktorá ma buď tlmila, alebo naopak, pridávala plyn. V knihe sú aj nadávky či pohlavné orgány uvádzané spisovnou arabčinou, pritom je jasné, že takýmto sofistikovaným spôsobom ti v živote nikto nevynadá.“

Nahý chlieb je súčasťou trilógie, v pokračovaniach Zamán al-Achtá' alebo al-Šuttár (Čas chýb alebo Skúsený) a Wudžúh (Tváre) opisuje Šukri ďalšie etapy svojho búrlivého života. Treba len veriť, že sa čo najskôr dočkáme kompletnej trilógie aj v slovenčine. 

Mohamed Šukri: Nahý chlieb. 

Preložil Marek Brieška. Bratislava: BRaK 2017.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite