Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bol oscarový Moonlight gýč?

.mojmír Sedláček .juraj Malíček .kultúra .film

Najlepším filmom roka sa podľa akademikov, ktorí udeľujú Oscary, stal Moonlight režiséra a scenáristu Barryho Jenkinsa. Na tento film nie sú jednoznačné názory. Niektorí ho chvália, iní zatracujú. Dali sme hlas dvom zástupcom opačných táborov.

Bol oscarový Moonlight gýč? IMAGE CAPITAL PICTURES/FILM STILLS/PROFIMEDIA Vľavo Trevante Rhodes ako jeden z predstaviteľov hlavnej postavy Chirona v rozhovore s priateľom Kevinom, ktorého stvárnil André Holland.

mojmír Sedláček: Moonlight – jednoduchosť v úprimnosti

Moonlight sa námetom trafil do doby, v ktorej to bolo z hľadiska Oscarov najvýhodnejšie. To však automaticky neznamená, že nejde o dobrý film.

V súvislosti s farbou pleti a problémami menšín je v posledných rokoch v Hollywoode veľa problémov. Zatiaľ čo minulý rok hollywoodsku Akadémiu kritizovali za totálnu ignoráciu afroamerických hercov, tento rok bola situácia opačná a herecké kategórie sa černošskými zástupcami len tak hemžili. A nielen ony. Na najlepší film totiž nebol nominovaný iba víťazný Moonlight, ale aj podobne ladená sociálna dráma Fences s Denzelom Washingtonom či film Skryté čísla o triu geniálnych černošiek v NASA. Tento príklon k menšinám môžete, samozrejme, považovať za vypočítavosť a možno aj budete mať pravdu. Dá sa na to však pozrieť aj opačne.

Film Moonlight vznikol na motívy divadelnej hry In Moonlight Black Boys Look Blue, čiastočne autobiografického diela Tarella Alvina McCraneyho. Hra uzrela svetlo sveta v roku 2003. O dekádu neskôr sa k nej dostal režisér Barry Jenkins. Ten ju obohatil o motívy zo svojho života, ktorý tiež nebol práve jednoduchý. Všetci si asi vieme predstaviť, že život v chudobných štvrtiach amerických miest nie je žiadny med a že McCraney sa s Jenkinsom tematicky stretol minimálne v spomienkach na drogovo závislú matku. Výsledný scenár filmového Moonlightu tak môže vyzerať vykalkulovane, vychádza však zo životných skúseností oboch autorov. V prvom rade tento popis dospievania homosexuálneho černošského chlapca neskĺzava do gýčovitého pátosu, ale snaží sa na vývoj hlavného hrdinu pozerať s vyváženou kombináciou odstupu a pochopenia. Jenkins nepatrí medzi režijných velikánov, preto tento cieľ nedokáže dosiahnuť bez menších zakopnutí. Keď však skúsite potlačiť myšlienky na zdanlivý kalkul, ktorý plynie z námetu, žiadne gýčom pretekajúce žmýkanie emócií sa nedostaví.

Film je rozdelený do troch častí, pričom v každej sledujeme hlavného hrdinu v inom veku. Malý Chiron vyrastá s labilnou matkou, ktorá sa stáva závislou od drog a začne si privyrábať prostitúciou. Chlapec to, samozrejme, nesie veľmi ťažko a oporou mu je, paradoxne, miestny drogový díler (Oscarom odmenený Mahershala Ali).

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite