Päť? Tri? Osem?“ tipujú fanúšikovia krátko pred koncertom. „Desať. Dnes to ideme oslavovať,“ trafí napokon jeden z nich správnu odpoveď. Nasledujúci záber do šatne tomu príliš nenapovedá, ale je to tak. Skupina Para si práve na koncerte Kamaráti v Babylone pripomína svoje desiate výročie. Predkoncertný adrenalín sa zvyšuje a produkuje viacero siláckych rečí a provokácií. Po chvíli však prichádza signál z pódia a všetci stíchnu. „Máte playlisty, priatelia?” kontroluje basgitarista a organizačná sila Pary Matúš Vallo. Zábava je dôležitá, ale odtiaľ-potiaľ. K existencii Pary patria aj ďalšie znaky, ktoré majú občas prednosť.
„Je vopred jasné, že dnešok nebude patriť ku koncertom, na ktoré bude skupina spomínať.“
„Playlist, voda, uterák. Playlist, voda uterák,“ ozýva sa z rohu žilinskej Novej synagógy krátko pred koncertom. Matúš Vallo opäť kontroluje a zvoláva členov Pary roztrúsených po improvizovanom zákulisí chladnej budovy. Aj keď testosterón už nehrá v zákulisí takú výraznú úlohu, je tu veselo. Koniec koncov, skupina práve oslavuje svoje dvadsiate narodeniny. S novým gitaristom, pesničkou a výberovým albumom. A s tou istou trojicou charakteristických znakov, ktoré patrili k Pare už pred desiatimi rokmi.
.žilina
Prvá z čŕt, ktoré vytvárajú obraz bratislavskej kapely, je v Žiline neprehliadnuteľná. Počnúc spomínaným zákulisím, ktoré od publika oddeľuje len úzky priechod popri pódiu, cez chlad, nedostatok hygienických zariadení či príšernú akustiku, je vopred jasné, že dnešok nebude patriť ku koncertom, na ktoré bude skupina spomínať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.