S odstupom času je jasné, že následky úrazu sa nestali hendikepom, ale dokonalou súčasťou osobnosti. Tvár Davida Bowieho vyzerá vždy inak, podľa toho, z ktorej strany sa naňho dívate, a presne to ho vystihuje. Počas vyše štyroch desaťročí kariéry vystupoval ako človek mnohých tvári, kostýmov a identít. Výsledným dojmom však nie je karneval, ale kaleidoskop.
zmena mena
Prvú zásadnú zmenu identity David Bowie absolvoval v polovici 60. rokov. Mladý spevák a saxofonista dovtedy vystupoval pod vlastným menom David Jones, ale aby si ho nemýlili so spevákom Davym Jonesom zo skupiny The Monkees, vybral si priezvisko podľa kultového noža, pomenovaného po legendárnom americkom plukovníkovi z 19. storočia Jamesovi Bowiem. Pod novým menom vydal aj svoj neveľmi úspešný debut.
Za skutočný debut umelca známeho ako David Bowie sa preto väčšinou považuje až nasledujúce dielko Space Oddity (1969), kde v titulnej folkrockovej skladbe uviedol jednu zo svojich slávnych fiktívnych postáv – majora Toma, kozmonauta, ktorý sa stratil vo vesmíre. Ako sa však u Bowieho stalo zvykom, príbeh majora Toma, ktorý sa ešte po rokoch vrátil v hitoch Ashes To Ashes (1980) a Hallo Spaceboy (1995), sa dá interpretovať rôzne – aj ako alegória zážitkov po požití drog. Slovutná BBC si vybrala nevinnú kozmonautickú interpretáciu a skladbu Space Oddity v roku 1969 použila vo vysielaní o pristátí Apolla 11 na Mesiaci.
či je ona, či je on
Koniec 60. rokov bol pre Bowieho začiatkom veľkých umeleckých experimentov. Zaoberá sa avantgardným divadlom, vystupuje ako mím v multimediálnych projektoch a vo februári 1970 absolvuje so skupinou The Hype „prvé glamrockové vystúpenie na svete“, na ktorom sa hudobníci predstavujú v kostýmoch superhrdinov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.