v polovici deväťdesiatych rokov mal každý svoj revír. Punkáči mali punk, metalisti metal, hiphoperi hip-hop, technáči techno a každý tak trochu pohŕdal tým, čo počúvali tí druhí. Hudobné subkultúry mali svoje uniformy, účesy, kluby, názory a predovšetkým veľmi dobre strážené hranice. Človek mal pomaly pocit, že keď si kúpiš nesprávnu platňu, niekto ti môže odobrať členskú legitimáciu.
A potom prišli The Prodigy.
The Fat of the Land bol zvláštny živočích. Nebol to tanečný album v klasickom zmysle, hoci z neho človek dostával chuť rozbiť parket. Nebol to punkový album, hoci mal viac punkovej energie než množstvo kapiel, ktoré sa týmto slovom hrdili. Nebol to hip-hop, ale vedel pracovať so samplami, rytmom a rapom spôsobom, ktorý bol úplne prirodzený. A nebol to metal, hoci jeho gitary, skreslenie a agresivita by sa pokojne mohli postaviť vedľa nejednej metalovej produkcie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.