Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pavol Hammel číslo 48: V poetickom móde

.marian Jaslovský .kultúra

Kedysi dávno som vymyslel výraz duševný dom. To je ten priestor v nás, kde býva vkus, zmysel pre estetiku, kultivovanosť alebo to môžeme nazvať smelo – krása. Základy môjho duševného domu (z našej scény) samozrejme tvorí, okrem iných, aj Pavol Hammel.

Pavol Hammel číslo 48: V poetickom móde Samuel Ivančák

zelená pošta a Zvoňte zvonky (v tomto poradí som sa k nim dostal) spoluvytvárali soundtrack môjho života a Na II. programe sna bola pravdepodobne prvá platňa, ktorú som si kúpil,  aj keď vtedy som ešte nemal gramofón. U tety sme si to užili a ten organový riff a naliehavý spev mám dodnes vypálený v mozgu. 

Ale popritom som zistil, že Hammel robí fantastické veci aj bez Vargu a vôbec som si nenechal pomýliť úsudok Učiteľkou tanca a ZRPŠ (Pri poslednom litri vína...). Napokon sám Paľo mi s typickou sebairóniou povedal, že on má tie hity a potom tie dobré veci.

Marian Jaslovský

Samuel Ivančák

Tie dobré veci vyšli aktuálne na dvojitom albume Poetika, ktorý je jeho 48. Nepomýlil som sa. Slovami – štyridsiaty ôsmy. Ako už názov naznačuje, kľúčom na výber hudby boli texty. Aj keď Hammel si ich nikdy nepísal, jeho textári, nech to už bol Boris Filan, Kamil Peteraj alebo iní, nevypĺňali „krížovku“ na hudbu naspievanú v nejakej pseudoangličtine. Na začiatku boli vždy slová a tie potom Paľo zhudobnil tak, akoby k tej hudbe patrili odjakživa. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite