životný príbeh Josepha Conrada má významný vzťah k svetu jeho románov, hridnov a antihrdinov – život pohnutý ako jeho doba a svet.

štvanec a svetobežník 

Joseph Conrad  sa narodil 3. decembra 1857 ako Józef Teodor Konrad Korzeniowski v poľskej rodine, ktorá zdedila šľachtický titul, v ukrajinskom Berdyševe, vtedy patriacom pod Ruské impérium. Meno Konrad môže odkazovať na niektorého z dvoch rovnomenných hrdinov Mickiewiczových básní. V rodine bol takto volaný častejšie, než svojim prvým menom. Obaja rodičia boli aktívni poľskí národovci, za čo dlhodobo čelili perzekúciám, ktoré podlomili ich zdravie; najskôr matka a neskôr otec podľahli v mladom veku turberkulóze, keď bol Józef ešte dieťa. Sám spisovateľ neskôr pokladal za príznačné pre osud svojho národa, že jeho prvá detská spomienka pochádzala z väzenskej pevnosti - Varšavskej citadely; jeho otec bol vtedy Rusmi uväznený v jej zlopovestnom 10. pavilóne. Poľsko bolo od roku 1795 rozdelené medzi Pruskom, Rakúskom a Ruskom, a spomienka na život pod cudzou nadvládou patrí medzi formujúce Conradov pohľad na svet – ten v niečom nikdy neprestal byť poľský ani keď sa Joseph Conrad stal popredným spisovateľom viktoriánskeho Anglicka.

od služby na mori k písaciemu stolu

Áno, Joseph Conrad sa stal majstrom anglického jazyka, napriek tomu, že sa ho naučil až ako dospelý mladý muž pracujúci na mori, a v istom ohľade s ním celý život zápasil. Po otcovej smrti (1869) postupne dozrievalo jeho rozhodnutie vydať na more. Od roku 1874 pracuje najskôr ako radový námorník vo francúzskom, neskôr britskom obchodnom loďstve. V tých časoch prežil dobrodružstvá, z akých nevyjde živý každý. Ocitol sa na samom dne zúfalstva z finančných ťažkostí a pre nešťastnú lásku. V roku 1890 sa už ako zastupujúci námorný dôstojník na belgickej lodi zúčastnil výpravy po rieke do vnútrozemia Konga. Zážitky z tejto cesty, ktorá poznačila jeho zdravie, v ňom zostali ako ťaživý sen, a neskôr ho inšpirovali pri písaní novely „Srdce temnoty“ (Heart of Darkness 1. vyd v trojdielnej sérii r. 1899).

Conrad začína písať naplno zhruba vo veku 37 rokov, keď ho zdravotné potiaže vyradili z aktívnej námornej služby. Svoju prácu spisovateľa pripodobnil práci prostého námorníka – palubára, ktorý drhne mostík a neočakáva za to nič, než „tichú úctu seberovných“. A jeho podobenstvo sa vyvíjalo  – do predstavy námorného dôstojníka, zodpovedajúceho za svoju loď a posádku, ktorý v kritickej situácii nestratí hlavu a koná si svoju povinnosť, bez ohľadu na príkoria ľudí, živlov, či nepriazeň osudu. Tu sa v Conradovi – poľskom vlastencovi a dobrodružnom svetobežníkovi prejavuje Conrad – Angličan v tom najobyčajnejšom a zároveň najobdivuhodnejšom zmysle slova; spisovateľ, ktorého záujmom je priblížiť čitateľovi pravdu bez prikrášľovania a snahy o lacný úspech. Berme, alebo nechajme byť, ale nenaparujme sa. Ako nám Conrad ukazuje, pravda o svete a človeku je oveľa zaujímavejšia, než všetky sentimentálne, didaktizujúce a triumfalistické fikcie jeho (a našej) doby.