niektoré sú užitočné, niektoré zaujímavé, niektoré smrteľne nebezpečné. Pásma nemajú nič spoločné s čímkoľvek, čo je ľudské a aj napriek rozsiahlemu výskumu sú vedci bezradní. Nikto nevie, načo tu mimozemšťania boli. Nikto nevie, načo tieto predmety slúžili im. Pásma sú ostro strážené, strieľa sa bez vyzvania. O atraktívne mimozemské artefakty však majú okrem vedeckých inštitúcií záujem aj súkromné osoby. Preto vznikla nová profesia – stalker. Stalkeri chodia do Pásma v noci, poznajú všetky jeho riziká, vedia sa vyhýbať smrteľne nebezpečným javom aj ozbrojeným strážam a vracajú sa s úlovkami, ktoré predávajú priekupníkom. Pokiaľ sa vracajú. Pásmo má však aj iné následky – Stalkerom sa väčšinou rodia zmutované deti a mŕtvi vychádzajú z hrobov a obchádzajú miesta, kde bývali (vôbec, zombie – mrtváci sú obľúbená téma Strugackovcov, tu sa ho snažia vysvetliť hypotézou, že vďaka návšteve sa zrekonštruovali niektoré mŕtvoly do akýchsi biorobotov).

Kontakt s mimozemskou civilizáciou je určite najrozšírenejšia téma vedeckej fantastiky. Rozšírených je niekoľko základných modelov, pričom prevažuje kontakt z jednej strany agresívny. Je to logické, zo stretnutia dobrých vesmírčanov s dobrým ľudstvom sa dá ťažko ukuchtiť dobrá story. Ruskí bratia Arkadij a Boris Strugackí (a podobne aj ich legendárny poľský kolega Stanislav Lem) sú špecialisti na modelovanie iného typu stretnutia. Mimozemská civilizácia môže byť taká neuveriteľne vzdialená od našej, že nemôže dôjsť k pochopeniu. Román Piknik pri ceste vyšiel v roku 1972 a patrí medzi najsilnejšie diela Strugackých a svetovej sci-fi vôbec. Všimol si ho aj kultový režisér Andrej Tarkovskij a nakrútil podľa neho film Stalker (1979), preto niektoré ďalšie vydania Pikniku vychádzajú pod týmto názvom (podobne ako Dickov román Sníva sa androidom o elektrických ovečkách? vychádza po uvedení Scottovho filmu ako Blade Runner).

Strugackí sú znamenití rozprávači a toto dielo je v absolútnej rovnováhe – dôležité otázky, ktoré kladie, nebrzdia dynamiku a veľkú story. Tarkovskij si z románu požičal iba Pásmo, postavu Stalkera a nakrútil konverzačku o zmysle ľudského života, síce pôsobivú, ale vedome deaktivujúcu akčnú rovinu predlohy. Stalker, spisovateľ a vedec sa špacírujú po zóne a špirituzujú o etike, svete, ľudstve a svojho zmyslu v ňom. V Pásme Strugackých sa nerozpráva zbytočne; na človeka číhajú javy ako ježibabin rôsol, komária lysina alebo mlynček na mäso, ktoré znamenajú veľmi bolestivú smrť alebo prinajlepšom strašné zmrzačenie. Ale sú tu aj javy, s ktorými sa ani najlepší stalkeri nikdy nestretli. Stalker je v Pásme zviera, ktoré sa riadi hlavne inštinktmi a empirickou skúsenosťou. Zlý smer tu ukazujú telá mŕtvych stalkerov.