regionálne múzeum vlastní 42 plagátov a dekoratívnych tlačí, čo predstavuje približne tretinu celej Muchovej plagátovej tvorby. Základy tejto zbierky vznikli už v rokoch 1897 až 1898, keď sa v chrudimskom múzeu konala úspešná predajná výstava obrazov, štúdií a plagátov. Výstava zaznamenala taký úspech, že vedenie múzea sa rozhodlo vystavené litografie odkúpiť do svojich zbierok. Ďalšie plagáty pribudli neskôr. V Chrudimi tak môžete vidieť diela, ktoré zdobia významné svetové galérie.
Vzťah Alfonsa Muchu k Chrudimi však nebol iba umelecký. Mesto bolo rodiskom jeho manželky Marie Chytilovej. Talentovaná a výtvarne nadaná mladá žena prišla v roku 1903 do Paríža, aby navštívila príbuzných a zdokonalila sa v kresbe. Na odporúčanie svojho strýka Karla Chytila, riaditeľa Umeleckopriemyselného múzea v Prahe, sa zoznámila s už slávnym Alfonsom Muchom, ktorý bol od nej o 22 rokov starší. Stretnutie sa stalo osudovým. Po Mariinom návrate do Čiech jej Mucha pravidelne posielal milostné listy a o rok neskôr prišiel do Chrudimi predstaviť sa jej rodine. Ich vzťah vyvrcholil svadbou v roku 1906. Manželia následne odišli do Spojených štátov, no s Chrudimou kontakt nikdy neprerušili. Do mesta sa vracali aj v neskorších rokoch. Mali spolu dve deti.
Podľa dobových svedectiev bolo manželstvo súdržné a pevné. Mucha bol workoholik, zahltený zákazkami, cestovaním a neskôr obrovským projektom Slovanskej epopeje. Marie zabezpečovala chod ich domácnosti, ale označiť ju len za „manželku a oporu“ by bolo zastaralé. Plnila úlohu, ktorú by sme dnes nazvali manažérkou či agentkou. Nestarala sa len o domácnosť, ale aj o spoločenské kontakty, korešpondenciu, organizáciu rodinného života a pomáhala vytvárať podmienky, aby sa mohol venovať práci a priateľom. Mucha nepatril k uzavretým géniom odtrhnutým od sveta. Na dobových fotografiách ich s manželkou často vidieť v spoločnosti priateľov, umelcov či mecenášov v prostredí, ktoré pripomínalo kultúrny salón, kde sa prelínali umenie, politika i spoločenský život. Kto mal na organizácii týchto stretnutí najväčšiu zásluhu, nie je ťažké uhádnuť.
Marie zostala s rodným mestom spätá celý život. Chrudim navštevovala aj po manželovej smrti v roku 1939. Prežila ho o dve desaťročia a posledný odpočinok našla v rodinnom hrobe Chytilovcov na chrudimskom cintoríne U Kříže. V meste známom predovšetkým bábkarskou tradíciou predstavuje muchovská expozícia príjemné prekvapenie. Dokazuje, že za slávnymi dielami často stoja nielen veľkí umelci, ale aj ľudia, ktorí ich na ceste za nimi podporovali.
Alfons, Marie a prvý list, ktorý mu poslala.
kalendáre
Kalendáre predstavujú osobitnú skupinu plagátovej tvorby Alfonsa Muchu. Objednávali si ich firmy a spoločnosti, ktoré nimi propagovali rozličné výrobky a služby.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.