keď Jessica Joelle Alexander prvýkrát prišla do Dánska, zaujalo ju niečo, čo sa výrazne odlišovalo od prostredia, z ktorého pochádzala. Deti pôsobili pokojnejšie a spokojnejšie, rodičia menej vystresovane. Detstvo sa zdalo byť prirodzenou súčasťou života, nie projektom, ktorý treba neustále organizovať, kontrolovať a vyhodnocovať. 

Americká autorka začala skúsenosti svojich dánskych priateľov a rodiny porovnávať s množstvom odbornej literatúry o rodičovstve. Výsledkom bola kniha Prečo sú dánske deti šťastné?, ktorá predstavila základné princípy dánskeho prístupu k výchove. Patrí medzi ne hra, autentickosť, schopnosť pozerať sa na situácie z iného uhla, empatia, odmietanie ultimát a pospolitosť spojená s dánskym pojmom hygge.

Lenže poznať zásady dobrej výchovy ešte neznamená vedieť ich uplatňovať. Väčšina rodičov predsa vie, že kričať na deti nie je správne, že ich treba počúvať a rešpektovať ich pocity. Oveľa ťažšie je zachovať si pokoj vo chvíli, keď dieťa odmieta spolupracovať, porušuje pravidlá alebo nás svojím správaním privádza do zúfalstva. Práve na takéto situácie sa zameriava pokračovanie úspešnej knihy. Jessica Joelle Alexander spojila svoje skúsenosti s poznatkami dánskej rodinnej psychoterapeutky Camilly Semlov Andersson, ktorá má za sebou viac než 25 rokov odbornej praxe. Spoločne vytvorili príručku, ktorá sa neusiluje iba vysvetľovať, čo je dobrá výchova, ale predovšetkým ukázať, ako na ńu v každodennom živote.

empatia nie je slabosť

Mňa osobne kniha nijak zvlášť neprekvapila. Skôr naopak, utvrdila ma v postojoch, ktoré boli pre mňa pri výchove vlastných detí vždy dôležité. Predovšetkým v presvedčení, že správanie detí treba vnímať empaticky, že by mali vyrastať v bezpečí a pohode, bez zbytočného stresu a neustáleho tlaku na výkon. Nie vždy sa však takýto prístup stretával s pochopením. Neraz bol považovaný za slabosť či neschopnosť presadiť si autoritu dospelého, ktorý predsa vie lepšie, čo je pre dieťa dobré. Takéto uvažovanie mi však bolo vždy cudzie.