Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

plan.art: víkendový TO DO list 17. 10. – 18. 10.

.mariana Jaremková .kultúra

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list

plan.art: víkendový TO DO list 17. 10. – 18. 10. z výstavy Tilda Swinton - Ongoing

do galérie:

nataša Bošková: Veľmi nám záleží

“Natašu zaujíma, ako sa vzťahujeme k prírode a jej tvorom. Vo svojej diplomovej práci sa zamerala na vzácny prales a dvojité postavenie človeka ako jeho hrozby a zároveň jeho ochrancu. V novej výstave pokračuje vo svojom dlhoročnom záujme o (skrotené) zvieratá. Približuje sa k nim, hladká ich, chce sa o ne starať. Hľadá ich pohľad, nalaďuje sa na ich skúsenosť a reflektuje svoju vlastnú pozíciu. Uvedomuje si, že aj snaha priblížiť sa k nim zostáva poznačená nerovným mocenským vzťahom: ľudia určujú podmienky, v ktorých zvieratá žijú. Autorka experimentuje s nosičmi fotografického obrazu tak, aby rezonovali s tým, čo je zobrazené. Zachytáva situácie termokamerou, alebo necháva koňa fotografovať jeho prostredie. Za bežnými spôsobmi vzťahovania sa k prírode Nataša nachádza našu spoločnú túžbu po inom spojení s prírodou – túžbu po empatickejších svetoch bez nadradenosti a chamtivosti jedného druhu.” - z textu Lucie Scerankovej

kde: Atelier XIII, Panská 13, Bratislava

kedy: štv - ne: 14.00 - 18.00

tilda Swinton - Ongoing

Po Eye Filmmuseum v Amsterdame a Onassis Ready v Aténach si teraz výstavu venovanú herečke Tilde Swinton môžete pozrieť vo Varšave.   Výstava je tu špeciálne prispôsobená postindustriálnemu priestoru Inštitútu kreatívneho priemyslu. Projekt sa po prvýkrát prezentuje v priestore, ktorý nikdy predtým nefungoval ako výstavný priestor.

Tilda Swinton – Ongoing skúma spoluprácu ako zdroj tvorivej odvahy, predstavivosti a nových nápadov. „Nikdy som nechcela vytvoriť retros-pektívu,“ vysvetľuje Tilda Swinton. „Zaujíma ma proces, ktorý sa stále odvíja. ‚Ongoing‘ je pokusom predstaviť tvorivé vzťahy, ktoré formovali – a naďalej formujú – môj život už viac ako 40 rokov: rozhovory, priateľstvá a spoločné projekty, z ktorých vznikajú filmy a ďalšie diela. Preto ma nesmierne teší, že táto výstava prichádza do Poľska – krajiny s mimoriadnou filmovou históriou a duchom tvorivej odvahy, ktorej kultúra už celé generácie inšpiruje umelcov po celom svete. Dúfam, že aj tu sa ‚Ongoing‘ stane východiskom pre ďalšie rozhovory a nové stretnutia a povzbudí začínajúcich umelcov, aby si uvedomili, že tvorivá sila – zakorenená v spoločenstve priateľstva – je niečím, čoho by sme sa nikdy nemali vzdať a z čoho by sme nikdy nemali prestať čerpať inšpiráciu.“

Výstavu spoluvytvorili umelci, s ktorými Tilda Swinton v priebehu rokov spolupracovala na filmoch, performanciách a umeleckých projektoch: Pedro Almodóvar, Luca Guadagnino, Joanna Hogg, Derek Jarman, Jim Jarmusch, Olivier Saillard, Tim Walker, Apichatpong Weerasethakul a Sandro Kopp. Výstava predstavuje filmy, fotografie, inštalácie, objekty, archívne materiály a diela vytvorené špeciálne pre tento projekt, ktoré vytvárajú príbeh o kreatívnom partnerstve, pamäti a neustále sa vyvíjajúcom tvorivom procese.

kde: Instytut Przemysłów Kreatywnych / Inštitút kreatívneho priemyslu, Mińska 65, Varšava

argus & Medusa

Výstava Argus & Medusa je nepravdepodobne pravdivým príbehom. Alebo skôr jeho zlomkom, zábleskom, ozvenou. Je to príbeh dvesto rokov starého obrazu, ktorý je dodnes považovaný za jedno z najpôsobivejších umeleckých diel histórie. Monumentálne plátno s názvom Plť Medúzy (1818–1819), ktoré dnes visí v parížskom Louvri, od svojho vzniku neprestáva fascinovať umelcov, spisovateľov a ďalších tvorcov naprieč časom, kultúrami a kontinentmi. Táto výstava ukazuje, ako dielo podnecuje predstavivosť vizuálnych umelcov súčasnosti a odráža tak realitu dnešného sveta. 

Keď si v júli roku 1818 mladý francúzsky umelec Théodore Géricault oholil hlavu a zavrel sa vo svojom parížskom ateliéri, bol úplne posadnutý myšlienkou zobraziť nedávnu tragickú udalosť, ktorá otriasla francúzskou spoločnosťou a zaplavila titulné stránky dobovej tlače: 147 členov posádky lode sa ocitlo bez dostatočných zásob na provizórnej plti, ktorú nakoniec opustili záchranné člny aj kapitán lode a ponechali ju na otvorenom mori. Počas nasledujúcich trinástich dní sa stroskotanci na plti stali obeťami aj páchateľmi nevýslovných hrôz – násilia, vrážd a dokonca kanibalizmu. Zachránených bolo iba pätnásť z nich. Géricault zúrivo pracoval dlhé mesiace a vytvoril mnoho skíc. Nakoniec sa rozhodol zobraziť okamih, keď preživší na plti zúfalo mávajú na záchrannú loď Argus, ktorá je zatiaľ len nepatrným bodom na obzore. Argus a Medusa. Chvíle medzi nádejou a zúfalstvom.

Obraz Plť Medúzy si podmanil umelcov, ktorých diela predstavuje táto výstava (ale aj mnoho ďalších) svojou monumentalitou, prelomovou kompozíciou i prevedením, ale predovšetkým epickým stvárnením ľudstva zasiahnutého náhlou katastrofou. Géricaultovo dielo umelci chápu ako metaforu súčasného sveta a jeho kríz – od vojen, pandémie či migračnej krízy, cez klimatickú zmenu, rozpad spoločenského poriadku až po osobné traumy. MY VŠETCI SME NA PLTI MEDÚZY A TOTO JE AJ NÁŠ PRÍBEH. Ako zvládneme krízy a katastrofy, keď sa nádej scvrkne na malý bod na horizonte? Britský dramatik Tom Stoppard zhrnul posolstvo Plte Medúzy jednoznačne: „Ak nebudeme držať spolu, sme v háji.“

Vystavujúci umelci: Pierre-Désiré Guillemet & Étienne Antoine Eugène Ronjat (Teodore Géricault) Freston, Martin Gerboc, Adad Hannah, Hu Jieming, Nikita Kadan, Monika & Bohuš Kubinskí, David La Chapelle, Wolfe von Lenkiewicz, Paul McCarthy, Karol Radziszewski, Elfie Semotan, Marek Schovánek, Jakub Španhel, Jason de Caires Taylor

kde: Centrum súčasného umenia DOX, Poupětova 1, Praha

kedy: ut - ne: 11.00 - 19.00

do divadla 

veľký inkvizítor

Ježiš Kristus sa vracia na zem. Nie ako spasiteľ, ale ako väzeň.

Počas španielskej inkvizície sa Kristus ocitá zoči-voči Veľkému inkvizítorovi – mužovi, ktorý je presvedčený, že ľudia po slobode v skutočnosti netúžia. Oveľa radšej prijmú istotu, poriadok a jednoduché odpovede, aj keby sa za ne museli vzdať vlastnej vôle. Čo ak ľuďom slobodu netreba brať násilím – čo ak sa jej sami vzdajú výmenou za bezpečie?

Legendárna kapitola z románu Fiodora Michajloviča Dostojevského Bratia Karamazovci kladie znepokojivo súčasnú otázku: je sloboda pre človeka príliš ťažkým bremenom alebo sa jej vzdávame skôr, než ju stihneme naozaj niesť?

Réžia: Rastislav Ballek

O inscenácii hovorí dramaturg Peter Pavlac: https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/velky-i...

kde: Divadlo Andreja Bagara, Nitra

kedy: 17. 10. o 18.30

kupec benátsky/Mauser

Inscenácia spája dva výrazné texty, Kupec benátsky a Mauser,  na základe spoločnej témy súcitu a odpúšťania zoči-voči nekompromisným a ťažko riešiteľným dilemám. Do akej miery nesie jednotlivec zodpovednosť za následky svojich činov uskutočnených v rámci systému? Je krutosť, ktorú jednotlivec vykoná v mene vyššieho cieľa, nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie spravodlivosti?

Viac o inscenácii si vypočujte v rozhovore s režisérom Dávidom Paškom:

https://www.plan.art/plan/drama-plan/kupecbenatsky...

kde: DPOH, Bratislava

kedy: 17. 10. o 17.00

do kina: 

...na Be2Can 

minotaurus

Rusko 2022. Úspešný podnikateľ Gleb (Dmitrij Mazurov) žije v krásnom dome pri vode so svojou manželkou Galinou (Iris Lebedeva) a ich malým synom. Hoci má Gleb politické konexie, nie je imúnny voči radikálnym zmenám v ruskej spoločnosti a ocitá sa pod obrovským tlakom, aby potlačil paniku a udržal svoju firmu v chode. Galina medzitým pociťuje neustály tlak byť dokonalou manželkou a matkou. Keď Gleb začne mať podozrenie, že ho Galina podvádza, tento zvyčajne rozvážny muž urobí osudové rozhodnutie, ktoré ho privedie na koniec emocionálneho a morálneho zrútenia. 

Minotaur je voľným moderným remakeom filmu Neverná žena (1969) režiséra Clauda Chabrola, ktorý prenáša príbeh manželskej nevery do súčasného ruského prostredia formovaného politickým a spoločenským rozkladom. Zatiaľ čo Chabrolov originál sa sústreďuje na buržoáznu podozrievavosť a osobnú žiarlivosť, táto snímka rozširuje rozprávanie do Ruska po roku 2022, keď vojna na Ukrajine a tlak spojený s podnikaním vytvárania každodenného života. 

Réžia: Andrej Zvjagincev

spomienka na princeznú Mumbi

Píše sa rok 2093. Umata je futuristická africká krajina, v ktorej vojna v minulosti znovu priviedla k životu starobylé kráľovstvá. Mladý filmár Kuve prichádza do Umaty, aby nakrútil dokument o následkoch vojny. Namiesto očakávanej skazy však objavuje svet, ktorý si napriek tragickej minulosti, dokázal vytvoriť vlastný spôsob života. Stretáva Mumbi – ženu, ktorá zásadne zmení jeho pohľad na svet aj na samotné filmovanie. Mumbi vyzýva Kuveho, aby svoj film nakrútil bez použitia umelej inteligencie. V dobe, keď technológie dokážu vytvárať obrazy aj príbehy, sa jeho cesta stáva hľadaním vlastného filmárskeho hlasu a návratom k tomu, čo je skutočné a spontánne. V rozbitom svete pritom objavuje krásu ukrytú v rozhovoroch, vzťahoch, smiechu a obyčajných chvíľach. 

Režisér Damien Hauser prepája afrofuturizmus, romancu a film o filme s úvahou o pamäti, technológiách a ľudskosti.

pina

Pina je vizuálne podmanivou poctou legendárnej nemeckej choreografke Pine Bausch, priekopníčke tanečného divadla (Tanztheater), ktorej prelomová tvorba spojila tanec, divadlo a hlboké ľudské emócie. Namiesto klasického dokumentu vytvára Wim Wenders pôsobivý filmový zážitok, ktorý prostredníctvom pohybu, priestoru a spomienok zachytáva podstatu jej umeleckej vízie. Film vznikol z dlhoročného spoločného sna Wendersa a Bausch preniesť jej choreografie na filmové plátno s využitím 3D technológie. Po nečakanej smrti Piny Bausch v roku 2009, len niekoľko dní pred plánovaným začiatkom nakrúcania, sa Wenders rozhodol v projekte pokračovať na podnet tanečníkov súboru Tanztheater Wuppertal, čím sa z filmu stala dojímavá pocta jej pamiatke. Film prináša ukážky z jej kľúčových diel – Svätenie jari, Café Müller, Kontakthof a Vollmond – doplnené osobnými spomienkami členov súboru.

z gauča:

my Sad Dead  (Netflix)

Niečo pre fanúšikov Pabla Larraína. Emma vidí mŕtvych vrátane svojej matky; ale keď príde jej neter, ovplyvní to tisíce životov. Mrazivá miniséria podľa poviedok Mariany Enriquez. Ako sa píše v jednej z recenzií: “...za smrťou a rozkladom sa skrýva strohá krása, akoby sa život mohol vrátiť, keby ho chcelo vidieť dostatok ľudí.”

sedem  (HBO Max)

Fincherovská klasika, ktorá sa nikdy neopozerá, aj keď už poznáte dokonale prepracované finále. Je neuveriteľné, že tento neonoir thriller má už 31 rokov. .Detektív Somerset na konci svojej kariéry, ambiciózny detektív Millsa a vraždiaci “kazateľ”.

krátka radosť  (DAFilms)

Opäť máte možnosť vidieť v predstihu celú súťažnú sekciu Krátka radosť MFDF Ji.hlava. “Krátka radosť” ponúka výber najlepších krátkych filmov, ktoré na malom priestore ukazujú možnosti a silu dokumentárneho filmu. Ako hovorí dramaturgička sekcie Andrea Slováková: „Aj do krátkeho filmu sa zmestí komplexnosť. Ľudského príbehu, tragédie krehkého územia, zložitých historických udalostí alebo súčasného politického diania. Mnohé z vybraných filmov v premyslenej synekdochickej skratke vystihujú per-spektívy aj argumenty, príbeh i postavy v ňom. A dokážu tak robiť s výraznou poetikou, presnou observáciou, odvážnou investigáciou či v obrazoch pôsobiacich taktilným zážitkom.“

Všetkých 22 filmov je bezplatne k dispozícii až do 1. novembra 2026.

punk jako životní postoj  (DVD)

Film Dona Lettsa, plný vzácnych archívnych záberov, mapuje punk od jeho koreňov cez  výpovede kľúčových aktérov (MC5, Velvet Under-ground, New York Dolls, Suicide) po kapely ako The Ramones, The Stooges , Dead Kennedys, The Clash a The Sex Pistols a mnohé ďalšie. Porovnáva tiež americkú a britskú punkovú scénu.  Film sa zaoberá aj vplyvom punku nielen na hudbu, ale aj ako inšpiráciou filmárov, fotografov či básnikov, o čom hovorí napr. Jim Jarmusch. 

Dokument je z roku 2006, kedy sa definitívne zavrela “kolíska punku” klub CBGB.

Na plan.art o ňom píše Josef Rauvolf: https://www.plan.art/plan/sound-plan/ponekud-zvlas...

na čítanie: 

cristina Rivera Garza: Lilianino nekonečné léto

Šestnásteho júla 1990 zavraždil Lilianu Riveru Garzu jej bývalý priateľ. Zaradila sa tak na dlhý zoznam žien, na ktorých boli spáchané „zločiny z vášne“, čo je eufemizmus pre femicidu.

Autorka sa po desaťročiach strávených v Spojených štátoch vracia do rodného Mexika, aby stratený život svojej sestry zaznamenala. Zhromažďuje ručne písané listy, policajné správy, školské zošity, hlasové nahrávky Lilianiných priateľov aj architektonické plány. Citlivo a umne skladá mnohovrstevnatý portrét jej osudu, z konkrétnej tragédie vytvára všeobecnejší obraz problému a stavia sa proti normalizovanému rodovému násiliu.

miroslav Lulek: Josef Sudek 3 setkání

Mladý amatérsky fotograf Miroslav Lulek mal to šťastie, že sa v rokoch 1975 a 1976 opakovane stretol s Josefom Sudkom a bol pozvaný do jeho bytu. K tejto návšteve došlo krátko pred úmrtím klasika (nielen) českej fotografie. Pri všetkých týchto príležitostiach vzniklo množstvo fotografií. Výber tejto publikácie do nášho to do listu berte aj ako pozvanie na blížiaci sa Mesiac fotografie a výstavu Josefa Sudka.

andy Warhol. Love, Sex, and Desire.

Predtým, ako sa Andy Warhol stal známym svojimi pop-artovými dielami a pracoval ešte ako komerčný ilustrátor, kreslil zvodné obrázky oslavujúce mužskú krásu v intímnych a erotických pózach. Jeho plán vydať tieto kresby v knihe sa zrealizoval až teraz. Kniha obsahuje viac ako 300 Warholových zriedkavo videných, “nemorálnych” obrázkov , ktoré zdôrazňujú umelcovu fascináciu mužským telom, humor a ironický odstup.  Skice ukazujú jeho umelecké cítenie v najčistejšej forme, so surovou zručnosťou pre jednoduchosť v portrétovaní a kompozícii.

Michael Dayton Hermann z Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie, ktorý vybral obrázky a knihu editoval, v úvode píše, že Warhol v týchto kresbách zachytil „opojné vzrušenie zo zamilovania sa“. „Ak sa rozhliadnete okolo seba, uvidíte túto vznešenú emóciu v tých najobyčajnejších prejavoch, od starostlivého pohľadu medzi cudzími ľuďmi až po jemný bozk medzi milencami. Tieto jednoduché momenty, podobne ako niektoré z tých, ktoré zachytil Andy Warhol na svojich intímnych kresbách mužov v 50. rokov 20. storočia, nám pripomínajú nádheru, ktorú život ponúka.“

V knihe sú aj eseje Warholovho životopisca Blakea Gopnika a umeleckého kritika Drewa Zeibu a diela sprevádzajú básne Jamesa Baldwina, Thoma Gunna, Harolda Norsea, Allena Ginsberga a Essexa Hemphilla.

na počúvanie... alebo dajte si to naživo

konvergencie

Festival pokračuje aj cez víkend:

17.10.

17:00 Konvergencie 2026: Bratislavská noc komornej hudby / Rajter 120 - Kodály, Rajter, Bartók, Klarisky

19:00 Konvergencie 2026: Bratislavská noc komornej hudby / Rajter 120 - Rajter, Schmidt, Albrecht, Dohnányi, Klarisky

18.10.

16:00 Konvergencie 2026: Hudba pre zvedavé uši (koncert pre deti a ich rodičov), Primaciálny palác

19:00 Konvergencie 2026: Rajter, Dohnányi, Brahms: kvartetá (záverečný koncert), Klarisky

Vypočujte si ako pozvánku rozhovor s Jozefom Luptákom, ktorý bol hosťom v Rádiu Suita, rozprávali sa s ním Andrea Serečinová a Peter Zagar, ktorého ste na Konvergenciách už mohli počuť spolu s Martinom Burlasom a s Požoň sentimentál, “znovuzrodená” skupina vystúpi na festivale aj v sobotu.

https://soundcloud.com/plan-art-svk/jozef-luptak-v...

vladimír Merta

Vladimír Merta zahrá v klube Blue Note v Novom Meste nad Váhom spolu s huslistom Janom Hrubým a klaviristom, gitaristom, spevákom, textárom Ondřejom Fenclom v sobotu o 20.00.

katarzia 

Predstaví a pokrstí v sobotu o 20.00 v bratislavskom Klube za Zrkadlom svoj nový album "Pozvi ma, neprídem”

...a na záver rozlúčkový koncert v CBGB

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite