a hoci naši chlapci bojovali proti nacizmu statočne, tento boj sa zjavne ešte celkom neskončil. Svedčí o tom aj ďalší film o obeti rasovo motivovaného útoku. Opäť slovenský. Veru, príval domácej tvorby do kín neustáva. A napokon tu máme komédiu z hudobného festivalu, kam dobromyseľný otec prepašuje svojho neplnoletého syna, aby ho vzápätí stratil v dave. Ak sa vám zdá, že filmov podľa skutočných udalostí vzniká málo, tentoraz sú také všetky tri.

film týždňa: Generál Golian

Po desiatich rokoch márneho snaženia sa Jánovi a Jarmile konečne narodí syn. Na rodinnú idylku si však vybrali dosť nešťastný čas. Píše sa rok 1944 a o tri týždne má Ján veliť SNP. Na jednej strane manželka a vytúžené dieťa, na druhej krajina, ktorá sa práve rozhodla postaviť nacistickému Nemecku. Niektorí otcovia riešia prebdené noci a prebaľovanie, Golian popri nich ešte aj nemecké vysťahovanie.

Okolo filmu sa rozprúdili debaty, či sa všetko odohralo presne tak, ako to vidíme. Lenže hraný historický film nie je dokument. Nemusí byť doslovný, ale mal by byť pravdivý v charakteroch, motiváciách a základných faktoch. Pokojne by sme si pozreli aj stretnutie Štúra so Štefánikom, najlepšie v raperskom súboji, kde by Rasťo Ľudovi poriadne naložil. Nakrútiť vojnový film o SNP je pri našich rozpočtoch trochu samovražedná misia. Spielberg by za minútu bojovej scény minul viac než tu za celý film. Preto tvorcovia namiesto veľkolepých bitiek stavili na ľudskú drámu. Lenže práve tá veľmi nefunguje. A keď sa objaví Stauffenberg (tentoraz bez Toma Cruisa), človek si spomenie na Valkýru, kde sa napätie dalo krájať. Tu sa skôr rozvláčne debatuje.