slavomír Gibej, ktorému nikto nepovedal inak ako Gibon, bol grafik a poznali ho ľudia z brandže hudobných vydavateľstiev. Má za sebou plno coverov albumov ako grafik a layoutista, jeden som s ním v roku 2000 robil aj ja (Dežo Ursiny – Pevniny a vrchy 2). Bol presne taký, ako majú grafici byť: Tímový, spolupracujúci, rýchly.

Potom som o ňom roky nepočul nič viac len to, že je „hejslovák“, ako sa vtedy hovorilo. To, že je autorom sochy Koneva, ma neprekvapilo. Mimochodom, to dielo vyzerá tak, že obzvlášť zle napromtovaná AI urobila model do 3D tlačiarne. Až som sa začudoval, lebo Gibej je absolventom VŠVU, odbor socha, čiže sochy by asi vedieť mal. No zatiaľ to vyzerá, že si vybral skôr odlievanie.

Špecializuje sa na body casting, teda odlievanie častí tela, ktoré sa potom ešte upravujú. No, ak tie dámy baví nechať sa obaľovať tou formou na odlievanie, nech sa páči. Nech už si nechajú odliať čokoľvek. A keď chce mať niekto na stole popolník vytvarovaný z troch ženských prirodzení (naozaj, nežartujem), nebudem sa s ním hádať, že to nie je dobrý nápad. Ale pravdupovediac si neviem predstaviť človeka, pre ktorého by to dobrý nápad bol. 

Čiže, takto vám poviem: Svätopluk na Hrade je oproti tomuto majstrovcské a impozantné dielo a Ján Kulich je oproti Gibejovi normálny Henry Moore. A Gibej? Ten minulý rok podľa Aktualít.sk organizoval v SNG výstavu umelcov, lojálnych k ministerke Šimkovičovej. Mala sa volať Paralelný svet slovenského umenia a nakoniec sa nerealizovala. A ešte jednu vec som objavil: V roku 2021 odhalili v Starom Tekove jeho sochu maršala Malinovského z kompozitného materiálu, napodobujúceho bronz.