andreja Šebana by sme uznávali aj bez albumu Bezvetrie. Hodiny sme pri stole analyzovali, ako hrá v Ash Band, u Mullera, Free Faces. Ale asi nikto nečakal, že Andrej vydá album piesní. Po Bezvetrí sme ho však museli začať uznávať potichu. Prestať sa o ňom rozprávať.

Lebo o Bezvetrí sa nediskutuje. Tak ako sa nediskutuje o The Beatles a o abecede.

Niektoré veci totiž nepatria do kategórie názorov. Sú to orientačné body. Veci, ku ktorým sa vraciaš, keď si potrebuješ pripomenúť, prečo si sa do hudby vlastne zamiloval.

Už nebudem o Bezvetrí teda kecať, radšej si to idem pustiť.