Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bez gavalierov. A bez ruží

.radovan Antoži .kultúra

Je to vzťah ako každý iný. Môžete cítiť smútok, hnev, bolesť… Najhoršie je, keď už necítite nič. Po najnovšom vývoji v opere Slovenského národného divadla som iba pokrčil ramenami, nič iné som totiž nečakal. A to ma mrzí najviac.

Bez gavalierov. A bez ruží Marek Olbrzymek Gavalier s ružou, ND Brno, 2019

der Rosenkavalier (v trochu krkolomnom slovenskom preklade Gavalier s ružou) patrí medzi vrcholné diela repertoáru. Za dobrosrdečnou komédiou v mozartovskej tradícii, odetou do viedenského šľachtického šatu, sa skrýva neskonalé hudobné majstrovstvo Richarda Straussa. 200 minút ľúbeznej, opulentnej orchestrácie, podmanivých valčíkov a žiarivých harmónií.

Na Slovensku sa nehral takmer sedem dekád. O jeho zaradení sa v zákulisí šepkalo dlhšie, na rozdiel od úvah o koncertnom uvedení Tristana a Izoldy som si to dokonca aj vedel predstaviť. Režisér Martin Bendik inscenáciu pripravoval dva roky. Nové vedenie divadla ju stoplo. Podľa stanoviska šéfky opery Andrey Hlinkovej zohľadnilo „divácky potenciál titulu a jeho mimoriadne vysoké interpretačné a produkčné nároky“.

Prosím, prečítajte si citát znova. A keď dočítate tento odsek, tak ešte raz. Naša prvá scéna má v repertoári takmer výhradne obohraté davové tituly. Na túto sezónu plánuje jej ansámbel jedinú opernú premiéru (Praha má šesť, Budapešť má šesť, Viedeň má šesť, Brno štyri…) a dve tretiny októbra venuje operete. Nedajbože by niekto musel pracovať na diele, ktoré si vyžaduje zdvihnúť latku zo zeme aspoň nad členky.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite