do galérie:
Marie Tomanová: Clouds and Plums
Výstava spája viacero už etablovaných cyklov fotografky, vytvorených v New Yorku a v Česku – First Roll: Kate and Odie (2025); New York New York (2021); It Was Once My Universe (2019). Clouds and Plums je o zmierení rozdielností – v skutočnosti o ich spájaní. Vykorenenie, vzdialenosť a čas boli a naďalej zostávajú hlavnými témami tvorby Tomanovej. Clouds and Plums ponúka príležitosť tieto aspekty na chvíľu odsunúť a sústrediť sa bezprostrednejšie na samotnú fotografiu – na silu, s akou obraz vyvoláva vnútornú krajinu: slivky zrelé citom, oblaky mäkké a vzdušné.
Pre Tomanovú je samotný akt fotografovania najsilnejšou súčasťou fotografického procesu – dalo by sa dokonca povedať, že výsledná fotografia je pre ňu menej dôležitá než spojenie a skúsenosť, ktorú zdieľa s ľuďmi, s ktorými pracuje. Fotografia je len stopou tejto interakcie.
Na výstave Tomanová predstavuje aj nový, práve vznikajúci projekt Song of Exile, ktorý spája portrétnu tvorbu s fotografiami prírodného sveta. Toto prepojenie – alebo preplietanie, prípadne prerušovanie – súboru portrétov krajinou, či naopak, súboru krajinárskych záberov portrétmi, je pozoruhodným prístupom, najmä po sérii New York New York, v ktorej Tomanová spojila portrét a miesto do jednej fotografie. Výrazne to súvisí aj s jej skorším cyklom Young American, v zmysle, že ju zaujímalo fotografovanie sociálnej krajiny súbežne s tvorbou autoportrétov v prírode, ako spôsob videnia seba samej v novom prostredí Spojených štátov.
kde: Galéria FOG, Kúpeľná 1, Bratislava
kedy: štv - so: 15.00 - 19.00
The symptomatic surreal: Leonora Carrington
Po retrospektívnej výstave v Paríži môžete teraz diela Leonory Carrington, ktorá feminizovala surrealizmus a vniesla do neho ženskú perspektívu pohľadu na telo a erotiku. Výnimočná a radikálna naprieč celou svojou tvorbou. Symptomatický surrealizmus je prvou výstavou venovanou maľbám, kresbám a textom, ktoré Carrington vytvorila počas druhej svetovej vojny v sanatóriu v prístavnom mestečku Santander na severe Španielska (1939 – 1944), kde výstavu aj môžete navštíviť v novom umeleckom centre. Napriek tomu, že mala počas vojny obmedzený prístup k umeleckému materiálu, Carrington pracovala so skicármi a vytvárala vizuálny záznam tohto obdobia hlbokej krízy. Prostredníctvom kresieb, ktoré vytvorila vo svojich zošitoch zo Santanderu v rokoch 1940 až 1944, predtým ako definitívne emigrovala do Mexika, táto výstava sleduje jej útek z nacistami okupovaného Francúzska, jej hospitalizáciu vo frankistickom Španielsku po tom, ako bola hromadne znásilnená španielskymi vojakmi a jej následný prechod cez Madrid a Lisabon až do New Yorku. Po opätovnom stretnutí so svojimi surrealistickými priateľmi v exile začala obdobie intenzívnej tvorivosti, počas ktorého maľovala, písala a zúčastňovala sa na významných surrealistických výstavách. Carrington bola v hlbokej psychickej kríze hospitalizovaná v španielskom sanatóriu Peña Castillo v Santanderi pod dohľadom Dr. Luisa Moralesa. Neskôr toto obdobie opísala ako „dole“, zážitok, ktorý pre ňu bol ako „byť mŕtvy“. Tento psychický zostup však nebol konečným bodom, ale skôr obdobím hlbokej vnútornej transformácie. Výstava si ako hlavné metafory berie zostup a výstup, evokujúc podsvetie nielen ako priestor smrti, ale aj transformácie a obnovy.
kde: Faro Santander, Santander, Španielsko
kedy: str - po: 10.00 - 20.00
Remedios Varo
Spolu s Leonorou Carrington patrí k najvýznamnejším surrealistkám. Svety snov a vedecký výskum sa spájajú s magickým myslením v neuveriteľných, surrealistických obrazoch v zmesi precíznosti a poézie. Varo stvorila vesmír fantastických interiérov a imaginárnych krajín obývaných tajomnými hudobníkmi, excentrickými vedcami a záhadnými cestovateľmi. Remedios Varo vyhlásila, že „svet snov a skutočný svet sú to isté“. Vo svojich obrazoch, ktoré majú záhadný, často až filmový charakter a často sú na nich hybridné bytosti, sa pokúsila skombinovať veľmi odlišné techniky, myšlienky a fantázie takmer alchymistickým spôsobom. Používala náhodné postupy surrealizmu, ale zároveň bola neuveriteľne precízna, puntičkárska a klasická vo svojom maliarskom prejave a farebnom prístupe, ktorý má jasný vzťah k talianskemu maliarstvu neskorého stredoveku a ranej renesancie. Bola tiež feministkou a sformulovala si vlastný surrealistický idióm, ktorý je založený na ženskom svete skúseností a predstavách o ženskej kreativite a posilnení postavenia žien.
Mala iba 15 rokov, keď sa zapísala na Akadémiu výtvarných umení v Madride, a počas 20. rokov 20. storočia ju ovplyvnila mestská umelecká avantgarda vrátane Lorcu, Buñuela a Dalího. Rastúce nepokoje v Španielsku v 30. rokoch 20. storočia ju priviedli k ceste do Paríža, kde sa zapojila do surrealistických kruhov. Keď nacisti vtrhli do Paríža, musela utiecť do Marseille a bola medzi umelcami zachránenými z Francúzska v roku 1941 s pomocou Peggy Guggenheim a Heleny Rubinstein. Usadila sa v Mexico City so svojím partnerom, surrealistickým básnikom Benjaminom Péretom, a stala sa súčasťou živej komunity mexických a európskych umelcov, ktorí čerpali inšpiráciu okrem iného z mexickej kultúry a geografie. Jej najbližšími priateľkami a spolupracovníčkami po príchode do Mexika sa stali britská umelkyňa Leonora Carrington a maďarská fotožurnalistka Kati Horna. Boli si také blízke, že sa im hovorilo „tri čarodejnice“. Na portréte je Remedios Varo, fotografiu urobila Horna v roku 1957, zatiaľ čo Carrington vyrobila masku.
kde: Louisiana Museum of Modern Art, Humlebæk (prístavné mestečko je ľahko dostupné priamym vlakom z centra Kodane), Dánsko
kedy: ut - pi: 11.00 -22.00, víkend: 11.00 - 18.0
do divadla:
Hlovík medzi vzbúreným ľudom
Hlovík medzi vzbúreným ľudom od Jonáša Záborského patrí skôr do reportážnej literatúry než beletrie. Na základe výpovedí očitých svedkov zostavil Záborský kroniku krvavých udalostí odohrávajúcich sa v Merníku počas sedliackych nepokojov v roku 1831.Vecným, no práve preto strhujúcim jazykom opisuje putovanie farára Adama Hlovíka, jeho zajatie, čakanie na popravu i náhle vyslobodenie. Textu nechýba situačné napätie, dramatické situácie a dokonca ani čierny humor. Záborského text však v prvom rade kladie otázniky nad celý rad predstáv, ktoré sme si o sebe utvorili – o našej holubičej povahe, kresťanskom založení alebo hrdinstve. O sedliackych nepokojoch v roku 1831 existuje množstvo svedectiev, zápisníc a výpovedí, ktoré pred nami vzrušujúcim spôsobom odkrývajú okolnosti, za ktorých sa z miernych a láskavých ľudí stáva pomstychtivý dav, ktorý v túžbe po spravodlivosti často len násobí staré krivdy. Réžia: Marianna Luteránová
kde: Činohra SND
kedy: 27. 9. o 19.00
do kina:
Láska
Tridsaťročná neurologička Anna nedostala lásku od svojej matky, tak si ju berie od iných. Chcela by nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti iba opakuje matkino manipulatívne správanie. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov. Ako ošetrujúca lekárka spoznáva smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS a jeho milujúcu manželku Marianu. Snaží sa im vnútiť závislosť od svojej pomoci. Zároveň je fascinovaná čistotou ich vzťahu. Je to niečo, čo nikdy nezažila. Spoznáva skutočnú lásku, ktorá jej zásadne zmení život.
Vypočujte si aj rozhovor s režisérom Markom Škopom.
CINEDU - filmový festival pre deti a mládež
...sa koná od 21. do 29. septembra 2026 v Novom Meste nad Váhom a od 30. septembra do 4. októbra 2026 v Bratislave
Viac si prečítajte v rozhovore s dramaturgičkou Juliánou Johanidesovou.
z gauča:
Unabomber (Netflix)
Ted Kaczynski mal IQ 167, v pätnástich rokoch zmaturoval a bol prijatý na Harvard. Geniálny matematik a terorista, ktorý zavraždil troch ľudí a zranil 23 ďalších listovými bombami. Zasiela ich v rámci svojej celonárodnej kampane tým, ktorý podľa neho podporujú moderné technológie a ničia prírodné prostredie. Zameriaval sa na univerzity, či letecké spoločnosti. Je autorom približne 35 000-slovného manifestu a sociálnej kritiky s názvom Priemyselná spoločnosť a jej budúcnosť (1995), ktorý sa stavia proti všetkým formám technológií. Film sleduje premenu Teda Kaczynského z harvardského zázračného dieťaťa na neslávne známeho Unabombera. Pátranie po teroristovi vedené agentkou FBI Joanne Millerovou odhalí mrazivé dôsledky ambícií a izolácie, ako aj kontroverzných psychologických experimentov profesora Henryho Murrayho, ktorých sa Kaczynski zúčastnil počas štúdií.
Hlas lesa (DAFilms)
Les sa vychováva pílou. Aspoň tak to stále učia na lesníckych školách. Ale čo v skutočnosti potrebuje zdravý les? Lesníci a poľovníci vnímajú les ako poľnohospodársku komoditu a prírodu ako niečo, čo treba neustále regulovať a spravovať. Na opačnej strane stoja ochranári – zástancovia bezzásahovosti, ktorí veria, že les si poradí aj bez nás. Kde má v tomto konflikte miesto súkromné vlastníctvo? A je právo človeka využívať prírodné zdroje vo svojom okolí nadradené nad právom medveďa robiť to isté? Slovenské lesy sa stali bojiskom, ale aj zástupným problémom sociálneho konfliktu, ktorý je oveľa hlbší, než sa na prvý pohľad zdá. Réžia: Zuzana Piussi.
Svet medzi nami (HBO MAX)
Marie je fotografka. Pochádza z Mikulova. Žije v New Yorku. Za muža má Thomasa. Film je obrazom nezvyčajného vzťahu a silného umeleckého partnerstva medzi fotografkou Mariou Tomanovou a historikom umenia Thomasom Beachdalom. Zároveň je to obraz amerického „sna“ a americkej reality na príklade mladej Stredoeurópanky, ktorá sa rozhodla opustiť rodné mesto, zmeniť svoj odbor i vzhľad a preraziť v extrémne konkurenčnom prostredí newyorskej fotografickej scény.
na čítanie:
Annie Ernaux: Jednoduchá vášeň / Posadnutosť
Úsporným a strohým štýlom autorka v novele Jednoduchá vášeň zaznamenáva túžby i poníženia ľudského srdca lapeného do pasce vášne. Na hranici medzi skutočnosťou a fikciou sa nemenovaná rozprávačka pokúša zmapovať citovú a telesnú dráhu svojho dvojročného vzťahu so ženatým cudzincom. V novele Posadnutosť sa vracia k zvláštnemu druhu naplnenia, ktoré môže priniesť skúmanie vlastného ja po skončení ľúbostného vzťahu, a zároveň nastoľuje otázku, čo vlastne znamená koniec ľúbostného vzťahu. Neľútostnou analýzou pocitov ako skalpelom preniká do hlbín ľudskej duše a odhaľuje zákutia, do ktorých väčšinou nemáme odvahu nazrieť. Annie Ernaux opäť potvrdzuje, že jej pohľad na seba samu je vždy neúprosne úprimným, nesmierne bolestným a presným aktom.
Alexander Hacke: Rachot. Zkreslené vzpomínky... alebo od Einstürzende Neubauten k symfonickému dronu
Otvorená, divoká a často veľmi vtipná autobiografia hudobníka, ktorý celý život odmieta prijať hranice medzi žánrami, umením a životom. Alexander Hacke rozpráva o berlínskom undergrounde, o zrode Einstürzende Neubauten, s ktorými štyridsaťpäť rokov hral, o desaťročiach strávených na cestách, v nahrávacích štúdiách a na koncertných pódiách, ale opisuje aj pozoruhodné stretnutia a hľadanie vlastného spôsobu života a tvorby. Alexander Hacke vyrastal v Západnom Berlíne a dospieval v čase, keď sa mesto stalo jedným z centier európskej alternatívnej kultúry. Punk, hluk, elektronická hudba, improvizácia a najrôznejšie podoby experimentu tu neboli len umeleckými smermi, ale aj spôsobmi, ako žiť mimo pravidlá väčšinovej spoločnosti. Práve v tomto prostredí vznikla kapela Einstürzende Neubauten a spolu s nimi aj Hackeho celoživotnú potrebu skúmať, kde všade je možné hľadať a nachádzať zvuky, ktoré vytvárajú hudbu. Rachot ale nie je kronikou jedného mesta, jednej kapely alebo príbehom hudobnej kariéry. Je to skôr mapa života, ktorý sa neustále dáva do pohybu. Hacke putuje medzi Berlínom, Amerikou a ďalšími miestami. Nahráva, koncertuje, experimentuje so zvukom. Stretáva hudobníkov a umelcov a možno zámerne opúšťa to, alebo to tak aspoň často vyzerá, čo mu už pripadá nájdené. Z berlínskeho undergroundu sa postupne, dlhodobo a systematicky otvára svetovej alternatívnej scéne, filmovej hudbe, ale napríklad aj country a ďalším novým formám spolupráce a projektom. V knihe sa mihajú desiatky pozoruhodných postáv a príbehov. Objavujú sa v nej najbližší súputníci ako Blixa Bargeld, ale aj Nick Cave alebo Christiane F., známa z knihy My deti zo stanice Zoo. Hacke sa s ňou zoznámil ako veľmi mladý a ich spoločný život opisuje ako obdobie bezstarostnosti a slobody. Hacke píše bez potreby vytvárať zo svojho života uhladený mýtus. Jeho spomienky sú plné energie, absurdných situácií, nečakaných stretnutí, omylov aj slepých uličiek. Pod povrchom dobrodružného rozprávania sa pritom vracia k otázke, čo vlastne znamená umelecká sloboda a koľko odvahy stojí život, ktorý sa odmieta riadiť vopred danými pravidlami. Každý človek sa časom mení. Skorší divoký a kočovný spôsob života aj u Alexandera Hackeho postupne získava iný rytmus. Stále väčší význam má pre neho spolupráca s najbližšími ľuďmi, najmä s manželkou a súčasne umeleckou partnerkou Danielle de Picciotto. Spoločne objavujú fascinujúce možnosti hudby. A tak sa aj na konci knihy Hacke znova vydáva na cestu s vlastnou predstavou, čo stojí za to hľadať.
Ján Štrasser: Ladislav Snopko Rozhovory o dotykoch a spojeniach
Ján Štrasser sa v rozhovore s Ladislavom Snopkom detailne venuje jeho životným osudom a spoločenskej dráhe. Od detstva a mladosti prežitej vo Vysokých Tatrách, o tom, ako vznikla jeho prezývka Agnes, o jeho práci archeológa a najmä jeho neúnavnej organizačnej a manažérskej činnosti vo sfére alternatívnej umeleckej scény. Kniha ponúka osobné svedectvo o kľúčových okamihoch našich moderných politických a kultúrnych dejín. Nie je len spomienkou na dobu, ale aj výpoveďou o hodnotách a ľuďoch, čo formovali slovenskú spoločnosť.
na počúvanie:
Jóhann Jóhannsson & Adam Wiltzie - Friendship Survival Guide
Adam Wiltzie vzdáva hold svojmu zosnulému priateľovi a spolupracovníkovi Jóhannovi Jóhannssonovi albumom, ktorý dvojica spolu začala nahrávať v roku 2013 a vychádza teraz po viac ako desiatich rokoch od prvých nahrávok. Album uchováva ich spoločnú prácu a zároveň dotvára nedokončený projekt v spolupráci s Timom Heckerom, Stevom Albinim a zvukovým majstrom Francescom Donadellom. Stáva sa dokumentom priateľstva a spolupráce.
Jozef Van Wissem: This Is My Blood
Majster barokovej lutny je späť s novým albumom. Hypnotické skladby Jozefa Van Wissema sa pohybujú medzi drsnými púštnymi obrazmi a meditatívnou temnotou, zakorenené v minimalizme. Na albume sú aj dve hypnotické filmové skladby (What The Eternal Beginning Is a What The Eternal End Is) pre slide lutnu, ktoré evokujú opustené krajiny. Boli improvizované a vytvorené pre film Maquina, ktorý filmár Joaquim Pujol nakrútil v coloradskej púšti počas psychedelického tripu. Skladby na albume pozývajú na návrat k sústredenému počúvaniu. Skúmajú temnotu a uvažujú o osobnej strate. Temnota tu nie je teatrálna, ale intímna, pomalé krúženie okolo smútku, erózie a tichého násilia spomienok, je iba na chvíľu prerušované osamelým vokálnym zaklínadlom.
Glen Hansard: Don+T Settle / Transmission West
Glen Hansard: Don+T Settle / Transmission East
Zatiaľ čo Transmission East je nahrávkou urobenou v komplexe Funkhaus Berlin, edícia nahrávok označovaná ako Transmissions West vznikala paralelne s európskymi sessions počas rozsiahlych ciest Glena Hansarda po Severnej Amerike. Hansard sa v tomto období vracal do miest ako New York, Chicago či miest na západnom pobreží USA, kde spolupracoval s tamojšími lokálnymi hudobníkmi. Na rozdiel od bohato vrstvených európskych nahrávok stavia Transmissions West viac na zemitom akustickom pesničkárstve a komornejšej zostave.