do galérie:
Alex Mlynárčik: Oltáre, obrazy a kresby
Priekopník slovenskej neoavantgardy a konceptuálneho umenia. Je známy svojimi radikálnymi happeningami, akčným umením a snahou prepojiť umenie s každodenným životom. Do povedomia sa dostal organizovaním rozsiahlych participatívnych happeningov, ako napríklad „Keby všetky vlaky sveta“ či „1. olympijské hry v Altamire“ v roku 1970. Výstava predstavuje niekoľko diel, s ktorými sa verejnosť doteraz nemala možnosť stretnúť. Najstaršími z nich sú nedávno zreštaurované Väzenské krajiny. Cela č. 98, väznica České Budějovice, 1951 – 1964, zachytávajúce fragment steny cely, v ktorej bol väznený. Z roku 1962 pochádzajú tri doteraz nevidené a nepublikované obrazy: Kompozícia, Čierna kompozícia II a Kompozícia v ružovej farbe. Predstavujú obdobie rokov 1962 – 1963, keď jeho tvorbu silne ovplyvnili impulzy geometrickej abstrakcie, ktoré sa krátko nato, okolo roku 1964, transformovali do informelového prístupu. Približne pred dvoma rokmi mi Alex ukázal päť drevených dosiek, na ktorých začal pracovať v roku 1966. Potom ich odložil a nechal ich nedotknuté mnoho desaťročí. Tento rok, vo veku deväťdesiatjeden rokov, sa k nim vrátil a premenil ich na päť minimalistických a mimoriadne evokatívnych Oltárov. Sprevádza ich štyridsaťhlasné renesančné moteto Spem in alium od skladateľa Thomasa Tallisa. Po viac ako polstoročí tak vzniklo dielo, ktoré akoby uzatváralo jeden tvorivý oblúk – tiché, sústredené a hlboko kontemplatívne.
Cez víkend, ako je v našom hlavnom meste často zvykom, nie je výstavu možné navštíviť, spríjemnite si teda pracovné dni.
kde: Zahorian & Van Espen Gallery, Mierová 7, Bratislava
kedy: str - pi: 14.00 - 18.00
2x Jindřich Štreit
Z města ven!
Výstava predstavuje dve dôležité roviny Štreitovho pôsobenia: jeho fotografickú tvorbu 80. rokov a jeho dlhoročnú kurátorskú prácu v bývalej škole na Sovinci. Obe spája jednu tému – hlboký záujem o ľudí a ich každodenný život. Autorská časť výstavy prináša doposiaľ nepublikované fotografie z 80. rokov, ktoré vznikali v prostredí bývalých Sudet, ale Štreit ich nikdy nevystavil. Ožívajú až teraz po dlhých desaťročiach. Nie je to iba dokument vidieka pred rokom 1989. Dedina sa v jeho obrazoch stáva zmenšeným modelom celej spoločnosti. Vidíme tu súdržnosť aj osamelosť, únavu aj nádej.
Čo je však podstatné - jeho fotografie nie sú senzáciou ani kritikou z odstupu. Vznikali z osobného vzťahu, z dôvery a dlhodobého kontaktu s miestnymi ľuďmi. Štreit nikdy nestál bokom. Bol súčasťou prostredia, ktoré fotografoval. A práve táto ľudskosť dáva jeho snímkam silu aj po desiatkach rokov.
kde: Muzeum moderního umění, Denisova 47, Olomouc
kedy: str - ne: 10.00 - 18.00
Bábkarské legendy objektívom Jindřicha Štreita
Štreitove veľkoformátové snímky výnimočne nezachytávajú ľudí, ale „neživé“ bytosti – bábky z dielne tvorivej dvojice Věry Říčařovej a Františka Vítka. Na fotografiách vystavenej kolekcie sú bábky z predstavenia Piškanderdulá, ku ktorým autor pristupuje s empatiou a rešpektom a pred jeho fotoaparátom akoby „ožívajú“.
Rovnako iba v pracovné dni a veľmi skorá zatváracia hodina.
kde: České centrum, Prepoštská 6, Bratislava
kedy: po - pi: 8.30 - 16.30
PICASSO - BACON: What It Feels Like to Be Human
Výstava ponúka porovnanie dvoch najvýznamnejších figuratívnych maliarov 20. storočia: Pabla Picassa a Francisa Bacona. Bacona inšpirovali k tomu, aby sa stal maliarom Picassove diela. Bacon chcel byť verziou toho, čím bol Picasso v prvej polovici svojho života z konca 20. storočia: kronikárom ľudskej bytosti v celej jej rozorvanosti. Obaja títo významní umelci kládli ľudskú existenciu do centra svojich obrazových svetov. Ich spoločným námetom bola ľudská postava – roztrhaná, opäť zložená a znovuobjavená s neobyčajnou divokosťou. Vo svojich skreslených zobrazeniach objasňovali bolesť, túžbu a zraniteľnosť a nastavovali nemilosrdné zrkadlo modernej duši. Obom témy ako ukrižovanie, výkriky, býčie zápasy, akty, odhaľovali drámu samotného života.
kde: Albertina, Viedeň
kedy: po - ne: 10.00 - 18.00 (v stredu a piatok do 21.00)
Pablo Picasso
Francis Bacon
do divadla:
La Mula: Zázrak
Tvorcovia prostredníctvom pohybu, objektov a výtvarnej kompozície skúmajú samotný akt pozerania a premenlivosť ľudského vnímania. Inscenácia inšpirovaná estetikou grafického románu a objektového divadla postupne odhaľuje skryté mechanizmy scénického priestoru. Vznikajú tak obrazy plné vizuálnych ilúzií, humoru, tajomstva a jemnej absurdity. Thauma nerozpráva tradičný príbeh ani neponúka jednoznačné vysvetlenia. Namiesto toho vytvára otvorený priestor pre fantáziu, na asociácie a vlastnú interpretáciu. Je scénickou básňou o radosti z objavovania a o schopnosti znovu uvidieť svet akoby po prvý raz. Objekty ožívajú, gravitácia prestáva platiť a javisko sa mení na magický stroj fantázie.
La Mula je španielsky divadelný súbor, ktorý vo svojej tvorbe spája vizuálne umenie, bábkové a objektové divadlo, pohyb a prácu so scénickým priestorom. Zaujíma sa najmä o ľudské vnímanie, jeho premenlivosť a o možnosti, ako diváka viesť k novému pohľadu na známe veci. Jeho inscenácie sú založené na výrazných obrazoch, hravosti, výtvarnej presnosti a experimentovaní s vizuálnou dramaturgiou, ktoré nedávajú jednoznačné odpovede, ale otvárajú priestor na predstavivosť a vlastnú interpretáciu diváka.
kde: Divadlo Aréna, Bratislava
kedy: 19. 9. o 19.30
do kina:
Milovník, nie bojovník
Andrej má tajný plán – s nikým sa nevidieť, nestretnúť, byť len s jeho babkou a rozhodne neliezť opitý na vysoké stromy. Jeho plán však naruší nečakané stretnutie s Mišou, na ktorú sa predtým snažil 17x usmiať počas divokých party, no nikdy si nepamätal výsledok. Dnes však nie. Andrej a Miša sa šťastnou náhodou stretnú a nad pohárom Fanty sa dajú do reči. Ich boj o krehkú, mladú lásku v tomto šialenom svete sa začína!
Sex a smrť v kempe Miasma
Queer meta-slasher zasadený do sveta fiktívnej hororovej série Camp Miasma. Príbeh sleduje Kris, mladú nezávislú filmárku, ktorá dostane príležitosť reštartovať kedysi kultovú, dnes už vyhasnutú slasher franšízu. V snahe vdýchnuť jej nový život sa vracia na miesto pôvodného filmu a vyhľadá jeho legendárnu „final girl“, dnes uzavretú a tajomnú herečku Billy (Gillian Anderson), ktorá žije v izolácii priamo v areáli bývalého kempu. To, čo začína ako profesionálna spolupráca, sa postupne mení na intenzívny vzťah, v ktorom sa prelína fascinácia, trauma a túžba. Realita sa začína rozpadať pod tlakom filmovej mytológie, spomienok a potlačených emócií, až sa hranica medzi rebootom a skutočným životom úplne stiera.
z gauča:
Miluj ma nežne (HBO Max)
Koncom leta Clémence svojmu bývalému manželovi povie, že mala vzťahy so ženami, a on ju zbaví starostlivosti o syna. Tým sa začína jej niekoľkoročný boj o obhajobu svojho práva byť matkou a ženou, ktorá sa môže slobodne rozhodovať. V Clémencinom príbehu vnímame jej oslobodenie a sebarealizáciu v kontraste s dusivým útlakom, ktorým ju zahŕňa každý, kto ju vníma len ako matku. Réžia: Anna Cazenave Cambet
Film je nakrútený podľa rovnomennej knihy (Love Me Tender) francúzskej spisovateľky Constance Debré.
Constance Debré ste mohli stretnúť osobne na tohtoročnom festivale BRaK.
Sorry, baby (HBO Max, DAFilms)
Agnes sa stalo niečo zlé. Ale život ide ďalej… aspoň pre všetkých okolo nej.
Vo svojom bolestne úprimnom a nežnom debute prináša scenáristka, režisérka a predstaviteľka hlavnej protagonistky Eva Victor výrazne osobitý pohľad. Postavu doktorandky Agnes, z ktorej sa stáva vysokoškolská profesorka, zobrazuje s veľkou citlivosťou a emočnou hĺbkou. A to ako pred traumou, tak aj po nej. Film spája suchý sarkastický humor s filmovým jazykom zachytávajúcim izoláciu a zmätok. Vďaka nelineárnemu rozprávaniu a päťročnému časovému oblúku dokáže vystihnúť zložitosť, protirečenia, malé víťazstvá aj pády na ceste Agnes k uzdraveniu.
Brutalista (Netflix)
Príbeh vizionárskeho architekta maďarského pôvodu László Tótha, ktorý v r. 1947 utiekol s manželkou Erzsébet do Ameriky, kde sa mu podarí vybudovať svoj odkaz Zo začiatku je nútený žiť v chudobe, no čoskoro získa monumentálnu zákazku od tajomného Harrisona Lee Van Burena, ktorá všetko zmení. Všetko svoje umenie a talent, ako aj traumy z minulosti a vnútorných démonov vloží do štruktúry, ktorá mu zaručí nesmrteľnosť. Ale len ak sa mu ju podarí dokončiť, ak behom realizácie nezničí seba a všetkých okolo seba. Príbeh človeka, ktorý prežil holokaust a vytvára si nový život, má 3, 5 hodiny a je nakrútený na 70 mm film. Film sa sústredí najmä na 50. roky minulého storočia. „Zdalo sa mi, že najlepší spôsob, ako sa dostať k tomuto obdobiu, bolo nakrúcať na materiál používaný v tom istom desaťročí,“ povedal režisér Brady Corbet, ktorý opísal Brutalistu ako „film, ktorý oslavuje triumfy tých najodvážnejších a najdokonalejších vizionárov, našich predkov.“
Volklore (DAFilms)
Volklore je svieža experimentálna videoesej skúmajúca premeny českého folklóru v digitálnej ére sociálnych sietí. Tradície sa stávajú nástrojmi marketingu; vy sa stávate značkou, vaši sledovatelia komunitou. V hyperštylizovanom svete influencerov sa tradície stávajú nástrojom marketingu, pretvorené v sezónne trendy, vizuálne predstavenie a virálny obsah. YouTuberka Vivi nás sprevádza ľudovými zvykmi a prepája ich s kľúčovými módnymi udalosťami. Ale existuje v ére platformového kapitalizmu vôbec ešte nejaká autenticita?
Režisérka Viktorie Štěpánová získala za film štuentského Oscara.
na čítanie:
Constance Debré: Jméno
Jméno tvorí spolu s románmi Playboy a Love Me Tender voľnú trilógiu, a je explozívnou úvahou o kultúre a spôsoboch jej odmietnutia. Debré sa ponára do histórie svojej rodiny, pochováva otca a s ním aj rodinné dedičstvo, aby mohla skutočne zradiť svoje meno a identitu. "Moje meno je Nikto," proklamuje a neúprosným jazykom pátra po jadre ľudskej existencie. Tá je podľa nej iba sériou vchodov a východov, a na to, aby nimi človek mohol slobodne prechádzať, musí mať jadro ľahké, nespútané ilúziami. Debré ide v novej knihe až na samú hranicu nekompromisnosti. Základom každej skutočnej existencie je podľa nej akt zbavenia sa mena, aby sme sa mohli stať telom. Ako teda opustiť identitu, stať sa nikým a začať skutočne žiť?
Michael Lambek: Za sklem (Vila Tugendhat a její rodina)
Vila Tugendhat v Brne patrí k ikonám architektonického modernizmu - navrhol ju Ludwig Mies van der Rohe v roku 1928 pre manželov Grety a Fritza Tugendhatových. Dnes je zapísaná na zozname UNESCO. Za sklem ale nie je len knihou o stavbe - v prvom rade je to príbeh rodiny, ktorá za ňou stojí.
Autor, Michael Lambek, pristupuje k téme z dvoch strán naraz: ako vnuk Grete Tugendhatovej a zároveň ako profesionálny antropológ. Táto dvojitá perspektíva dáva knihe výnimočnú hĺbku - intímny rodinný pohľad sa prelína s analytickým náhľadom spoločenského vedca. Kniha kladie aj širšiu otázku: čo vlastne rodina je a kto do nej patrí? Príbeh rodu sleduje dlhý oblúk dejín: od skromných koreňov v židovskom ghettu, cez rozkvet priemyselného podnikania v textile, spoločenský vzostup za Rakúsko-Uhorska a úspešné zakorenenie v medzivojnovom Československu - až po násilný odchod pred nacistami, ktorý rozhádzal členov rodiny do rôznych kútov sveta. Paralelne s osudom ľudí kniha sleduje aj osud samotnej vily: jej vojnové devastovanie, obdobie komunizmu, povojnové peripetie a napokon úspešnú rekonštrukciu a zápis medzi pamiatky UNESCO.
Kniha obsahuje doteraz nepublikovanú korešpondenciu medzi filozofom Martinom Heideggerom a Ernstom Tugendhatom, synom Grety, ako aj popis rodinného stretnutia v Brne v roku 2017.
Otto M. Urban: Joel-Peter Witkin. Rozbitý svět. Fotografie a kresby 2010-2025
Katalóg k rovnomennej výstave, ktorá sa konala v pražskom DOX-e približuje tvorbu jedného z najvýraznejších fotografov posledných desaťročí prostredníctvom výberu prác z rokov 2010-2025.
Viac o výstave si prečítajte v rozhovore výtvarníka Martina Gerboca s kurátorom Ottom M. Urbanom.
na počúvanie:
Ivan Štrpka & Altar Quartet
Festival Ars Poetica minulý rok opäť prepojil poéziu a hudbu, na jednom pódiu sa v bezprostrednej improvizácii stretli básnik Ivan Štrpka a jazzová formácia Altar Quartet. Vystúpeniu predchádzala iba jedna skúška, spontánne, na jeden záber, na nej vznikla nahrávka, ktorá teraz vychádza na albume.
Viac prezradil saxofonista Nikolaj Nikitin.
...zostaneme ešte v jazz-poetickom vibe, vyšlo niekoľko albumov, na ktorých Jack Kerouac číta v sprievode jazzových hudobníkov, vybrali sme úplne prvý, iba v sprievode klavíra:
Poetry for the Beat Generation
Prvé uvedenia týchto básní sa stretli s negatívnym ohlasom publika vo Village Vangard v roku 1957. Kerouaca však natoľko ohromilo, ako básne zneli v sprievode klavíra Steva Allena, že sa stal prvým albumom, ktorý Kerouac vydal ako audioknihu. Album je súčasťou CD box setu The Jack Kerouac Collection.
Peter Gabriel - Looking for the Happy
August, spln a ďalšia skladba. Peter Gabriel avizuje na koniec tohto roku nový album s názvom o / i. Album bude mať opäť – tak ako predchádzajúci i / o (2023) – dve podoby, ponúkne dve verzie tej istej skladby, teda Bright Side Mix a Dark Side Mix. Gabriel o albume povedal: „Piesne sú zmesou myšlienok a pocitov. Premýšľal som o budúcnosti a o tom, ako na ňu môžeme reagovať. Vstupujeme do obdobia prechodu, aké tu ešte nebolo, ktoré bude pravdepodobne vyvolané tromi vlnami: umelou inteligenciou, kvantovým počítaním a rozhraním mozog-počítač. Umelci majú za úlohu nazerať do hmly, a keď niečo zazrú, nastaviť zrkadlo. Nie sme a nikdy sme neboli výlučne sebaurčujúcimi, nezávislými bytosťami, ktorým bol zverený svet. Sme niečo iné, sme súčasťou prírody, súčasťou všetkého, a pocit spojenia, vrtenia zadkom a dávania a prijímania lásky nám môže pomôcť nájsť naše miesto – a vykúzliť veľký úsmev na našich tvárach.” Hudobník predstavuje svoj nový album svojským spôsobom – každý mesiac v čase splnu uvedie jednu skladbu. Najnovšia skladba Looking for the Happy je vo verzii Bright-Side Mix od Marka „Spikea“ Stenta. Dark-Side Mix vyjde počas nasledujúceho novu mesiaca.
„Vždy sa mi písali oveľa ľahšie smutné piesne než veselé, a tak som si povedal: dobre, skúsim prekonať sám seba. Chcel som skladbu postaviť na rytme, ktorý by človeka neodolateľne nútil do tanca – akoby v sebe niesol závan radosti. Hoci témou je hľadanie šťastia, refrén musel pôsobiť ako oslava. Ak dokážete nájsť to, čo vás robí šťastnými práve dnes, v prítomnom okamihu, a uvedomiť si, za čo ste vďační, cesta životom je oveľa príjemnejšia,“ uviedol k najnovšej skladbe Peter Gabriel. „V tej piesni hovorím o snahe komunikovať so zvieratami či spojiť sa s prírodou, alebo o tom, ako si sadnete pod starý dub so šálkou čaju a vychutnávate si ten okamih. Ide o jednoduché veci – otvoriť sa tomu, čo je dobré, namiesto toho, aby sme sa neustále sťažovali na to zlé. Hľadanie vlastného miesta v živote – to je téma, o ktorej často píšem. S pribúdajúcim vekom sa tiež učím zmieriť s dvoma protichodnými myšlienkami naraz; napríklad s pocitom, že ste súčasťou všetkého a zároveň súčasťou ničoho.“
Skladbu sprevádza opäť originálny vizuál, tentoraz je to „Closed Circuit II“ od Tishana Hsua.
World Music Festival
19. 9. DK Zrkadlový háj, Bratislava
19:00 Daaa Chan (Južná kórea)
20:00 Michaela Antalová (SK) & Adrian Myhr (Nórsko)
21:00 Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN) - Neo (SK)
22:00 Ethérea (Bulharsko)